Odpovede hľadali odborníci v panelovej diskusii.
Formát Vizionári v zdravotníctve pokračoval panelovou diskusiou o moderných liekoch. Na Slovensku je ich žalostne málo. Dnes sa ich dovoz prakticky zastavil. Kým v Európe za posledných desať rokov registrovali takmer 100 moderných liekov na rakovinu, slovenskí pacienti sa dostali asi k tridsiatke.
Priemerná doba, za ktorú sa k nám dnes dostane liek je vraj 500 dní, podľa európskych nariadení by to nemalo byť viac ako 180 dní. Podľa Ivety Pálešovej z Asociácie inovatívneho farmapriemyslu je to najhoršie pre pacientov so zriedkavými ochoreniami. „Na Slovensku nie je dostupných, nie len v onkológii ale všeobecne, jedna tretina registrovaných liekov za posledných 10 rokov, čo je naozaj málo,“ konštatovalo.
O biednej situácii hovoria aj pacienti. „Mnohí pacienti sa nedožili liečby, ktorú potrebovali,“ povedala Elena Marušáková, viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.
Lieky, ktoré sa k nám nedostanú bežným spôsobom musí schvaľovať zdravotná poisťovňa, na takzvanú výnimku. „Lekár musí žiadať o takúto výnimku lieku zdravotnú poisťovňu, pritom často ten liek už ani nie je inovatívny, naozaj sa jedná o štandardné lieky, ktoré sa používajú bežne v zahraničí. Zdravotná poisťovňa túto výnimku buď schváli alebo neschváli,“ povedala Miroslava Fövényes z OZ Lymfoma a Leukémia Slovensko.
Vzniká tak akási šedá zóna, ktorá ročne podľa analytika Martina Smatanu stojí desiatky miliónov eur. Predbežné dáta za minulý rok hovoria o sume 55 miliónov eur, čo je asi 5% z nákladov poisťovní na lieky „To už nie sú výnimky, to je už paralelný systém kategorizácie. Tam sú lieky, ktoré by mali byť v modernej krajine štandardnom liečby a nemali by sa pacienti toho doprosovať cez tie výnimky.“
Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že na chorobu liekovej politiky na Slovensku našlo liek v podobe novely zákona 363, ktorú pripravovali spolu s pacientskými organizáciami, priemyslom, či poisťovňami. Štátny tajomník rezortu zdravotníctva Róbert Babeľa sľubuje, že výnimky sa pomaly začnú zo systému strácať „Pacienti a lekári budú vedieť v akých podmienkach, pre akých pacientov akú indikáciu tento liek môžu predpísať,“ tvrdí. Neznamená to však, že lieky na výnimku zmiznú úplne.
Zákon už prešiel pripomienkovými konaním aj Hospodárskou radou vlády. Teraz začína politická diskusia v koalícii. Práve tu sú prvé nášľapné míny. Otázne totiž je, aké zmeny a pravidlá napokon kabinet a plénum chvália. „Je veľmi dôležité, aby akékoľvek zmeny ktoré ktokoľvek bude chcieť dať do tohto zákona boli diskutované s pacientmi,“ obáva sa Asociácia na ochranu práv pacientov.
Doriešiť treba aj financovanie. Ministerstvo financií totiž vznieslo zásadnú pripomienku. „Do roku 2026 by sme potrebovali 250 miliónov eur a to bude otázkou diskusií s ministerstvom financií,“ povedal Babeľa na otázku, čo je vo veci. Faktom tiež je, že zákon nepočíta s infláciou, ktorá je na historických maximách, Štátny tajomník hovorí, že zákon vytvára priestor aby štát promptnejšie reagoval napríklad na problémy súvisiace s nákladmi na výrobu zdravotníckych pomôcok. Analytik Martin Smatana zas najväčšie riziká vidí v ľuďoch, ktorí budú zmeny zavádzať a neskôr uplatňovať v praxi. Dôležitá je ich odbornosť.
Aktuálne je účinnosť zákona naplánovaná na august 2022. Ak sa aj tento termín stihne, pacienti nemajú čakať zázraky. Diskutujúci pripomenuli, že to môže trvať aj niekoľko rokov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
