Podľa politologičky by sa mohol aktívne zapojiť do politického boja.
Maroš Žilinka už onedlho nemusí byť generálnym prokurátorom. A to z vlastnej vôle. Podľa politologičky sa totiž môže zapojiť do politického zápasu. Vraj by ju neprekvapilo, keby časom oznámil kandidatúru na prezidenta. O podporu strán by núdzu zrejme nemal.
Keď sa stal Maroš Žilinka generálnym prokurátorom, tak požíval podporu takmer celej koalície, no drukovala mu aj opozícia. Po viac ako roku vo funkcii viacerí vládni predstavitelia nemajú na Žilinku dobrého slova. Otvorene hovoria, že jeho zvolenie považujú za veľkú chybu.
Naopak, opozícia a koaličná Sme rodina, ktorá ho do funkcie presadila, Maroša Žilinku neustále chváli, resp. podporuje ho v jeho rozhodnutiach.
Koalícia už zvolenie Žilinku ľutuje, opozícia a Sme rodina ho obhajuje
Ilustruje to aj boj o už dnes známy paragraf 363. Kým OĽaNO, SaS a Za ľudí ho chcú zrušiť, prípadne okresať, tak Sme rodina a celá opozícia to kategoricky odmieta. Rovnaký postoj má aj Maroš Žilinka.
„Dnes je paragraf 363 potrebný oveľa viac ako v minulosti,“ vyhlásil Žilinka minulý týždeň na ústavnoprávnom výbore, kde si ho poslanci predvolali pre jeho januárovú cestu do Moskvy. Treba dodať, že pri kandidatúre na generálneho prokuratúra tvrdil, že tento paragraf treba minimálne okresať.
Jeho spomínaná cesta na oslavy 300. výročia ruskej prokuratúry rozdelila politickú scénu obdobne. Sme rodina a opozícia v tom nevidia žiaden problém, ostatné koaličné strany ho podrobili obrovskej kritike.
Vládnym predstaviteľom sa prestáva páčiť aj to, že sa podľa nich Maroš Žilinka nepriamo zapája do politického boja. Pri obrannej zmluve s USA sa napríklad vyjadril, že by sme ju nemali podpísať. To považovali viacerí politici za prekročenie jeho kompetencií.
„Generálna prokuratúra SR v medzirezortnom pripomienkovom konaní uplatnila 35 zásadných pripomienok k návrhu na uzavretie dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou Spojených štátov amerických, pre ktoré návrh dohody odmieta ako celok,“ uviedol Žilinka na sociálnej sieti.
Aj týmto jeho vyjadrením si vypomáha opozícia, ktorá proti tejto dohode brojí. Pripomíname, že obdobnú zmluvu, aj keď to dnes odmietajú, pripravoval Ficov a neskôr aj Pellegriniho kabinet.
„Moje tvrdenie, že opoziční politici Vás využívajú ako štít v bezohľadnom politickom boji s cieľom pokračovať v deštrukcii právneho štátu, je opreté o fakty. Tým, prirodzene, netvrdím, že sa v tomto zápase osobne angažujete a chcem zároveň aj veriť, že Vám je to rovnako nepríjemné. V takom prípade by však veci určite prospelo, keby ste to dali aj verejne najavo a vyzvali ich, aby sa Vašou osobou nezaštiťovali,“ uviedol v otvorom liste generálnemu prokurátorovi predseda vlády Eduard Heger.
„Ubezpečujem vás, že som nikdy nerozhodoval a ani nebudem rozhodovať podľa predstáv alebo želania politikov, bez ohľadu na to, z ktorej časti politického spektra pochádzajú a nepodľahnem ani tlaku médií, verejnej mienky či kohokoľvek iného,“ vyhlásil Žilinka taktiež v otvorenom liste.
Žilinka vraj môže kandidovať za prezidenta
Podľa politologičky Žilinkove postoje jasne hovoria o tom, že sa chce neskôr politicky angažovať. Dokonca by mohol kandidovať za prezidenta.
„Ktovie, či sa nepostaví Žilinka. To, ako sa mení z generálneho prokurátora na politickú funkciu, tak sa pýtam prečo. Prečo mu neprekáža, že sa stáva obľúbencom antisystémových, konšpiračných webov? Neprekáža mu to, to ma na tom zaráža. Je to celkom vedomé. A bol by prijateľný pre Fica, Smer, aj Republiku a tak ďalej. Kto sa ho zastáva? Kto ho chváli? Nie je to vylúčené,“ uviedla Soňa Szomolányi v rozhovore Denníka N.
Maroš Žilinka takúto možnosť nevylúčil, na druhej strane nemieni ani dopredu špekulovať, keďže sa chce venovať práci generálneho prokurátora.
„Generálny prokurátor Slovenskej republiky sa nebude vyjadrovať k špekuláciám prezentovaným vo verejnom priestore. Zložením sľubu dňa 10. decembra 2020 začalo generálnemu prokurátorovi plynúť sedemročné funkčné obdobie, počas ktorého chce napĺňať ústavnú pôsobnosť prokuratúry - chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu,“ zareagoval pre TVNOVINY.sk hovorca generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.
Už dlhšie sa špekuluje, že do boja o prezidentské kreslo by sa chcel zapojiť aj Robert Fico. Tento predpoklad vychádza z toho, že jeho hlavným cieľom sa v posledných mesiacoch stala prezidentka Zuzana Čaputová.
„Myslím si, že má osobné ambície posadiť sa do prezidentského kresla. A keďže Zuzana Čaputová sa teší dôvere aj u voličov Smeru a Hlasu, musí túto dôveru naštrbiť. Minimálne u svojich voličov,“ povedal pre náš portál ešte začiatkom januára politológ Radoslav Štefančík.
Žilinka ako priechodný kandidát skrz politické strany
U predsedu Smeru je negatívom, že výrazne polarizuje spoločnosť. A väčšinový systém, kedy kandidát musí získať viac ako 50 percent hlasov, dosť limituje jeho možný úspech. Navyše, by ho nemuseli chcieť z rôznych politických dôvodov podporiť iné strany.
Maroš Žilinka, ako nestranícky kandidát, by zrejme tento problém nemal a pokojne by mohol získať podporu celej opozície, prípadne aj koaličného hnutia Sme rodina.
Prezidentské voľby by sa mali uskutočniť začiatkom roka 2024, no prví kandidáti spravidla ohlasujú svoju kandidatúru aj viac ako rok pred nimi. V praxi by to malo znamenať, že už v druhej polovici tohto roka sa dočkáme prvých mien. Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová už vyhlásila, že svoje definitívne rozhodnutie určite oznámi do niekoľkých mesiacov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
