V jednom prípade aj s pištoľou v kokpite.
Hromadné úteky z komunistického Československa na západ sa po februári 1948 realizovali hlavne formou únosov dopravných lietadiel Československých aerolínii (ČSA) premávajúcich na vnútroštátnych linkách. Pre TASR to povedal historik Branislav Kinčok z Ústavu pamäti národa (ÚPN). Viacero z únosov pripravili a uskutočnili priamo posádky lietadiel, prípadne bývalí československí príslušníci britského kráľovského letectva (RAF), ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali vo Veľkej Británii a po vojne v značnom počte slúžili v ČSA.
„Únos lietadla predstavuje od 30. rokov minulého storočia jeden z mnohých protiprávnych činov v civilnom letectve. Nič na tom nezmenil ani nástup komunistického režimu. Ak sa československý občan dopustil únosu lietadla, brania rukojemníkov alebo zákernej vraždy, išlo o akt terorizmu, ktorý neakceptovali ani vtedajšie západné demokratické štáty. Napriek tomu sa však na viaceré únosy dopravných lietadiel ČSA, najmä na prelome 40. a 50. rokov, musíme pozerať odlišnou optikou. Vykonali ich totiž osoby, ktoré sa oprávnene obávali komunistických represií v podobe straty zamestnania a majetku, prípadne aj osobnej slobody,“ vysvetlil Kinčok.
Ako ďalej uviedol, na viacerých únosoch sa podieľali bývalí československí príslušníci RAF. „Po februári 1948 sa však z hrdinov protinacistického odboja stali z pohľad komunistov politicky nespoľahliví sympatizanti Západu, ktorým v mnohých prípadoch hrozilo reálne väznenie. Preto radšej volili odchod za hranice štátu a jedným z jeho spôsobov boli aj únosy dopravných lietadiel. V týchto prípadoch však v pilotných kabínach sedeli skúsení letci, ktorí dobre vedeli, čo robia a vždy dopravili pasažierov bezpečne na západoeurópske letiská,“ objasnil.
Prvá lastovička z Prahy
Ako priblížil, prvý politicky motivovaný únos dopravného lietadla ČSA sa uskutočnil už 6. apríla 1948. Lietadlo DC-3 (legendárna Dakota), ktoré letelo na trase Praha – Brno – Bratislava, ihneď po štarte zmenilo smer letu a nabralo kurz Mníchov, kde bezpečne pristálo. „Išlo o vopred premyslenú akciu, ktorú zorganizovali a vykonali bývalí príslušníci RAF – členovia posádky letu Stanislav Huňáček, František Martínek, František Malý a medzi cestujúcimi aj bývalý veliteľ 311. čs. bombardovacej perute RAF Vladimír Nedvěd," povedal ďalej historik.
S pištoľou zo Slovenska
Zo Slovenska sa celkovo realizovali dva únosy dopravných lietadiel ČSA. „Prvý prípad sa odohral 4. októbra 1948 na linke Košice – Bratislava – Brno – Praha. Dvaja z troch členov posádky lietadla DC-3 – bývalý príslušník RAF Milan Jakubec a bývalý príslušník slovenského letectva Ján Bielopotocký – sa spolu s antikomunistom Milanom Jurasom, ktorý bol medzi cestujúcimi, dohodli na únose lietadla. Krátko po vzlete z letiska v Brne vstúpil do pilotnej kabíny Juras, namieril pištoľ na pilota, taktiež bývalého príslušníka RAF no zároveň i člena komunistickej strany Jaroslava Hájeka, ktorého prinútil zmeniť kurz letu. Riadenie stroja následne prevzal Bielopotocký a precízne pripravený únos sa skončil pristátím na letisku v Mníchove,“ priblížil Kinčok.
Tri lietadlá naraz
Druhým prípadom bol synchronizovaný úlet troch dopravných lietadiel ČSA typu DC-3 Dakota letiacich do Prahy z Brna, Ostravy a Bratislavy 24. marca 1950. „Zorganizovali ho taktiež bývalí československí príslušníci RAF. Do prípravy únosu lietadla na linke Bratislava – Praha bola zapojená celá päťčlenná posádka a aj niekoľko cestujúcich. Kapitánom letu bol niekdajší pilot RAF Oldřich Doležal, na únose sa podieľali aj ďalší vojnoví veteráni pilot Bořivoj Šmíd a navigátor Stanislav Šácha, ale aj mechanik Ján Královanský a letuška Eva Vysloužilová. Všetky tri lietadlá postupne pristáli na americkom vojenskom letisku v Erdingu pri Mníchove. Z 83 cestujúcich v troch lietadlách zostalo v zahraničí po prelete do Nemecka 25 osôb. Po návrate ostatných pasažierov a lietadiel do Československa zahájil komunistický režim veľkú propagandistickú protiamerickú kampaň," dodal na záver.
Synchronizovaný úlet troch dopravných lietadiel v marci 1950 mal významné dôsledky aj pre ďalších 53 bývalých príslušníkov RAF, ktorí v tom čase stále pôsobili v rámci lietajúceho personálu československého dopravného letectva. V priebehu nasledujúceho roka boli totiž všetci z ČSA postupne prepustení.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
