Zahraničný Halloween sa u nás delí na dva sviatky, Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých.
Mnohí sa domnievajú, že Halloween pochádza z Ameriky, ako aj tradícia dlabania tekvíc. Nie je to tak. Halloween má v skutočnosti korene v Európe. Ide o starý keltský sviatok, ktorý siaha ešte do predkresťanského obdobia. A keďže boli v tej dobe Kelti v celej Európe, jeho história pochádza z nášho kontinentu. Aj tieto zaujímavé informácie nám prezradila v rozhovore etnologička Katarína Nádaská, ktorá prijala pozvanie do Telerána.
Dva sviatky namiesto jedného
Nielen v Amerike, ale aj na území dnešného Írska bývali kmene, ktoré verili, že duše zosnulých počas Halloweenu opustia záhrobie a na jednu noc prídu medzi živých. Na Slovensku však Halloween neoslavujeme, ale uctievame namiesto neho dva sviatky, Sviatok všetkých svätých a Pamiatku zosnulých.
„História Sviatku všetkých svätých siaha do prvého tisícročia kresťanstva. Posledný chrám, ktorý bol zasvätený ešte predkresťanským božstvom, odovzdal v tej dobe cisár pápežovi. Podobné chrámy mali vo zvyku zničiť, tento však nie. Zostal stáť a zasvätili ho všetkým svätým. Svätec bol v tej dobe patrónom žijúcich ľudí, existovali tak aj miestni, lokálni svätci. Od tohto aktu sa v kresťanstve začal oslavovať Sviatok všetkých svätých,“ priblížila etnologička.
Zaujímavá je aj história Pamiatky zosnulých. Benediktínski opát, jeden z najstarších rádov, dostal nápad, že odslúži omšu a nechá zvoniť zvony za mŕtvych spolubratov. Tento akt sa zapáčil viacerým, uchytil sa a z lokálneho zvyku sa rozšíril do iných krajín.
Prečítajte si aj: Slováci počas Dušičiek pocítia drahý benzín dvojnásobne. Pozrite si, koľko vás vyjde dlhšia cesta
Vydlabávanie tekvíc
S touto tradíciou sa v zahraničí spája legenda o zlom Jackovi. Bol to opilec, klamár, podvodník a manipulátor, ktorý žil hanebný život a viackrát prekabátil aj samotného Satana. Keď zomrel, pre zlé skutky nemohla jeho duša vstúpiť do neba a ani diabol jej nedovolil vstúpiť do pekla, pretože to kedysi Jackovi sľúbil. Dal mu však repu so žeravým uhlíkom, aby si svietil na cestu pri túlaní sa medzi nebom a peklom, dobrom a zlom. Ľudia preto dávali vyrezávané tekvice do okien a pri chodníky, aby symbolicky osvietili cestu Jackovej duši.
Dlabanie tekvíc má však tradíciu aj na Slovensku, tá sa mierne líši. Pokiaľ nebola v Európe tekvica, ľudia vyrezávali repy, zemiaky, patizóny a inú zeleninu. Neskôr priviezli na kontinent tekvicu a pre jej praktickejší tvar ňou obyvatelia rýchlo zeleninu nahradili. Nepraktizovali okrasné dlabanie a vyrezávanie v dnešnej podobe. Vyzerali si nejaký otvor, dali do tekvice sviečku a keďže išlo o približne 19. storočie a ulice neboli osvetlené, lemovali tekvice cestu na cintorín, aby naň ľudia trafili. Išlo o veľmi pekný a romantický rituál.
Tradičné jedlo
A to by sme neboli Slováci, keby sa aj k tomuto sviatku neviaže tradičné jedlo. „V minulosti ľudia pripravovali dušičkové pečivo. Išlo o okrúhle koláčiky z kysnutého cesta, ktoré boli sladené medom. Tie však neboli určené rodine ani návšteve. Ľudia ich brávali so sebou a cestou na cintorín ich rozdávali žobrákom,“ vysvetlila Nádaská.
Na Slovensku fungovala aj tradícia zdobenia hrobov. Ako ich ľudia zdobili, sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
