Nechať úspory ležať sa však nevyplatí ani pre infláciu.
Slováci si počas pandémie našetrili miliardy eur. Ukázalo sa však, že o svoje úspory sa nestarajú. Väčšina domácností drží peniaze iba na bežných účtoch, ktoré nezarábajú takmer nič.
Zdá sa, že pandémia mnohým otvorila oči. Po tom, ako prísne protipandemické opatrenia začali zatvárať ekonomiku a ľudia si museli vystačiť s menším príjmom, či niektorí oň prišli úplne, začali si vytvárať finančnú rezervu.
Úspory domácností sa počas druhej vlny pandémie výrazne zrýchlili. Počas prvého štvrťroka 2021 pribudlo takmer dvakrát viac vkladov, ako v rovnakom období predchádzajúcich rokov.
Na začiatku pandémie mali ľudia na bežných účtoch takmer 40 miliárd eur. Najnovšie čísla Národnej banky Slovenska za apríl tohto roka ukázali, že za vyše roka dokázali v bankách nasporiť obrovský balík. Spolu držia v bankách už vyše 45 miliárd.
Problémom je, že väčšina z toho leží na bežných účtoch alebo prípadne produktoch bez viazanosti, peniaze si teda viete vybrať kedykoľvek, no nič tým nezarobíte, pretože úroky sa držia až príliš nízko.
„Keď sa pozrieme na termínované vklady, veľmi zriedka sa sadzba dostane nad pol percentuálneho bodu. Pri bežných účtoch, tie sú nulové vo všetkých bankách, vo všetkých balíkoch, ktoré sú. A keď sa pozrieme na sporiace účty, opäť sú to úrokové sadzby blízke nule,“ vysvetlil analytik Maroš Ovčarik.
Platí totiž, že poklesy úrokových sadzieb sú dobrou správou len pre tých, ktorí si peniaze teraz požičiavajú, na druhej strane strácajú presne tí, ktorí majú peniaze v bankách uložené.
S úsporami treba niečo robiť
Nechať úspory ležať sa však nevyplatí aj preto, že na Slovensku je inflácia 1,5 percenta, dlhodobý cieľ ECB je dosiahnuť dve percentá, čo znamená, že ak klient ponechá prostriedky na bežnom účte alebo termínovanom vklade, peniaze sa reálne v čase znehodnotia.
„Ak by som dnes vložil tisíc eur na účet, o päť rokov by z toho bolo iba 900 eur, o ďalších päť rokov by z toho bolo 820 eur a keby som nechal takto dlhodobo znehodnocovať svoje peniaze, o 30 rokov by z tisícky bola iba polovica,“ doplnil analytik.
A tak je na čase začať s úsporami niečo robiť. Podľa toho, či si plánujete odložiť na dovolenku alebo sporiť na dôchodok. „Pokiaľ je ten cieľ krátkodobý, rok či dva, v podstate inú možnosť ako sporiaci účet či termínovaný vklad nemám. Pokiaľ sa však bavíme o dlhodobejších cieľoch 7-10 rokov, musím uvažovať, že časť peňazí musím investovať, a tam sa bavíme o zaujímavejších výnosoch,“ vysvetľuje Maroš Ovčarik, analytik.
Investovať pritom môžete jednorazovo vyššiu sumu alebo pravidelne 20 eur mesačne, ktoré sa vám budú zhodnocovať. Aj malá suma dokáže narásť na slušnú rezervu.
Napríklad cez podielové fondy. Slováci sú však až príliš konzervatívni, z celoeurópskeho pohľadu patríme medzi krajiny s najväčším podielom obyvateľov, ktorí šetria len minimum. Najhoršie sú na tom s úsporami Gréci.
Tému spracovala Andrea Mačošková.
Celé dnešné Televízne noviny si pozrite na markizaplus.sk.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo