Ministerstvo zdravotníctva má na stole veľkú reformu zdravotníctva.
Vo štvrtok sa uskutočnila medzinárodná konferencia Vizionárov v zdravotníctve 2021, kde sa stretli svetoví vedci, domáci odborníci, politici, lekári, analytici a novinári. Hlavnou témou druhého ročníka konferencie sú tzv. odvrátiteľné (zbytočné) úmrtia. Ročne zomrie na Slovensku na 100 tisíc obyvateľov až 189 pacientov zbytočne. V porovnaní s Francúzskom je to až trikrát viac. Najviac sa na odvrátiteľných úmrtiach podieľajú ochorenia srdca a ciev a onkologické ochorenia.
„Konferencia upriamuje pozornosť na tému, ktorá sa stala predmetom predvolebnej kampane. Odvrátiteľné úmrtia sú ukazovateľom toho, ako je na tom zdravotníctvo v jednotlivých krajinách Európy. Žiaľ, Slovensku patrí nelichotivé miesto v štatistikách zbytočných úmrtí, ale aj v dĺžke kvalitného a zdravého života v dôchodku. V rámci konferencie Vizionári chceme načrtnúť víziu pre zníženie mortality na zbytočné úmrtia, ktoré sa týkajú najmä kardiovaskulárnych a onkologických ochorení,“ hovorí Richard Fides, organizátor konferencie Vizionári v zdravotníctve 2021.
V panelovej diskusii riešili odborníci aj Plán obnovy v zdravotníctve, ktorý prinesie investíciu vo výške 1,5 miliardy eur. Predmetom debaty majú byť tiež odložené operácie, preventívne prehliadky, očkovanie, covid pasy aj vakcína Sputnik.
Plán obnovy a stratifikácia nemocníc
Moderátorkami diskusie o zdravotníctve boli Zlatica Švajdová Puškárová a Zuzana Javorová. Tie privítali ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, predsedníčku Výboru NR SR pre zdravotníctvo Janu Bittó Cigánikovú, lekárku a bývalú poslankyňu Andreu Letanovskú, opozičného poslanca strany Hlas-SD Richarda Rašiho, Branislava Budkeho z Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu, Mariana Šótha, prezidenta Asociácie súkromných lekárov a Michala Pišoja z Asociácie nemocníc Slovenska.
Ministerstvo zdravotníctva má na stole veľkú reformu zdravotníctva. Definuje sa v nej aj nárok pacienta, teda aký typ zdravotnej starostlivosti má pacient dostať, v akej vzdialenosti od bydliska, do akého času od indikácie, za akých podmienok a v akej kvalite. Vytvorí sa optimálna sieť nemocníc, ktorá sa bude odvíjať od reálnej potreby lôžok, stanovia sa transparentné podmienky na tvorbu siete, centralizujú sa náročné výkony. Úrovne nemocníc budú definované cez poskytovanú starostlivosť a nie podľa odbornosti. Viac sa dočítate tu.
Na tieto zmeny má ministerstvo k dispozícii viacero finančných prostriedkov, najväčší balík predstavuje plán obnovy, ktorý mu vyčlenil 1,5 miliardy eur. „Zdravotníctvo však potrebuje viac. Chceme dosiahnuť, aby si pacient nemusel sám hľadať lekára a zháňať vyšetrenia, ale aby mu bolo všetko poskytnuté automaticky. Systém bude nastavený tak, že pacient bude mať garanciu časovej dostupnosti. Zároveň však bude mať možnosť voľby poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje minister zdravotníctva.
Jedným z riešení bude zníženie počtu akútnych lôžok, ktorých počet je príliš vysoký. Po reforme ich bude menej, budú však kvalitnejšie vybavené. Ostatné lôžka budú transformovať na lôžka rehabilitačné, stacionárne a pod. „Posilniť musíme aj záchrannú službu a umožniť pacientovi, aby bol v správnom čase diagnostikovaný a smerovaný na správne miesta na ošetrenie. Následne mu po prepustení z nemocnice má byť odporúčané správne centrum na doliečenie,“ dodáva Lengvarský.
V reforme sú podľa Rašiho aj miesta, na ktoré sa zabúda. „V dokumente nám chýbajú neštátne nemocnice, mestské a neziskové nemocnice, ktorých je až 79. Reforma sa nemôže sústrediť iba na štátne zariadenia. Pod tieto menšie spadajú až 3-milióny ľudí. Práve preto je nutná aj výraznejšia reforma ambulantného sektora. Nemôže sa urobiť iba zmena na úrovni nemocníc, ale aj príprava terénu (záchranná služba, ambulancie a pod.),“ vysvetľuje Richard Raši.
Veľmi potrebná je preto diskusia a správne financovanie. „Optimalizácia siete nemocníc je nevyhnutná a bola už dávno. Dôležité sú diskusie, aby sa mohla vyjadriť aj odborná verejnosť, súkromníci a mohlo sa naplno pustiť do realizácie. Pozrieť sa však musíme aj na financie a vybudovanie nového systému. Nepomôže, že budú nemocnice omaľované a nové vybudované, ak nevytvoríme nový systém a vyriešime zlyhávané financovanie,“ upresňuje Cigániková.
Širšiu komunikáciu si žiada aj asociácia nemocníc. „Aj pandémia poukázala na nevyhnutnosť reorganizácie nemocníc, ale musí to byť na základe diskusie. Mali by ste si prejsť regióny, pozrieť sa na ich konkrétne problémy a vzdialenosti ľudí pri cestovaní do nemocníc. Nesmieme dopustiť, aby matematika a rozdiely zobrali ľuďom v regiónoch istoty,“ tvrdí Michal Pišoja.
Podľa ministra pri tvorbe reformy zdravotníctva nikto nebral do úvahy, koho je jednotlivá nemocnica a kde sa nachádza. Oni vnímajú zdravotníctvo ako čistý papier a riešia súčasné kapacity nemocníc a ich úroveň a možnosti. Nič sa však nedá urobiť zo dňa na deň, nepôjde to, podľa neho ide o proces, ktorý potrvá niekoľko rokov.
Kde to zlyháva
V diskusii sa odborníci zhodli, že zlyháva proces a plynulosť v zdravotníctve. Problém vidia aj v slabej podpore inovácií a v neposlednom rade v riešení fungovania ambulancií. „Musí sa vytvoriť určitá kaskáda. V súčasnosti, ak majú transportovať pacienta do vyššej, lepšej nemocnice, býva v tom problém. Musíme sa zamerať na to, aby bola z reformy služba občanom. Ak sa nevyrieši ambulantná starostlivosť, stroskotá reforma zdravotníctva,“ myslí si Šóth.
Lekárka a bývalá politička Andrea Letanovská to vidí inak. „Nejde o samotný problém, napríklad s prepravou pacienta, skôr v procese. Zlyháva plynulosť toho prechodu. Optimalizácia zdravotníctva a rekonštrukcia nemocníc je prioritná. Ale aj zvnútra. Nemocnice nie sú schopné finančne a ani personálne zabezpečiť všetko v každom okrese. Akútna starostlivosť musí byť dostupná stále, ale nie všade. Urgentná starostlivosť je na Slovensku na vysokej úrovni, urgentný príjem však potrebuje zmenu, aby sa zameral na pacienta. Akonáhle bude hospitalizovaný, musia ho obkľúčiť odborníci a vyšetriť ho a nie, že ho prepustia a on sám bude hľadať lekárov,“ tvrdí.
Práve preto sa musí podľa ministra zmeniť aj školstvo. Štát musí vedieť motivovať ľudí k štúdiu, urýchliť postgraduálne štúdium a urýchliť odborné skúšky. Zvýšiť sa musí aj kompetencia lekárov.
Problém je však aj v sprístupnení liekov. V Európskej únii v uplynulých rokoch prijali 91 inovatívnych liekov na liečbu ochorení, na Slovensku máme 31. „Pacient by mal byť v centre diania. Malo by byť jasne dané, kde je nárok pacienta, čo a na čo má nárok. Práve inovácie sú pre pacientov budúcnosť. Slovenská legislatíva spôsobuje problém pri schvaľovaní, systém by sa mal viac otvoriť,“ tvrdí Branislav Budke z Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu.
Realita je však inde. „Legislatíva nemôže opomínať ekonomiku a rozpočet. Riešením bude otvorenie sa konkurencii, aby sme si na trhu nedržali lieky, ktoré sú drahšie ako liek od konkurencie, ktorý tu nie je. Využiť genetiká všade kde vieme a máme. Iba tak budeme schopní ušetriť peniaze, ktoré môžu byť investované do inovatívnych liekov a originály. Bez tohto kroku nikdy nebudeme mať financie na drahé lieky. Inak hrozí, že sa stane to, čo sa už aj stalo. Na základe emócie sa kúpi drahý liek, ktorý síce zachráni jedného pacienta, ale peniaze za tento liek zabránia liečbe ďalších tisíc osôb,“ uzavrela Cigániková.
Letanovská v závere uviedla, že podľa nej sa musí menej nakupovať a viac uvažovať o inováciách. Aj inovatívne lieky sú pre tisíce ľudí, ktorí nedostávajú najlepšiu liečbu. Genetiká tak nestoja oproti inovatívnym liekom.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
