Hostia sa zhodli, že najväčšiu časť zodpovednosti za budúcnosť planéty majú politici.
Deň Zeme si nestačí len pripomínať, treba aj konať, začať sa systematicky starať o prírodu a krajinu. Strata biodiverzity patrí medzi najväčšie hrozby, ktorým bude musieť ľudstvo v budúcnosti čeliť. Deň Zeme sme si pripomenuli aj v panelovej diskusii Vizionári, ktorej hlavnou témou bola ochrana biodiverzity a klímy.
O tom, že sa to stále viac týka aj Slovenska, hovoria čísla. Ministerstvo životného prostredia uvádza, že v roku 2018 bolo na Slovensku 75 percent druhov a 63,4 percenta biotopov európskeho významu v zlom stave.
Udržateľný rozvoj by sa podľa vedcov mal stať základným princípom politík, ako aj opatrení v rámci celej spoločnosti. Zmena si vyžaduje vzájomnú spoluprácu všetkých oblastí a úrovní štátnej správy s potenciálom občanov, firiem a komunít.
Hosťami moderátorky Zlatice Puškárovej boli zástupcovia rôznych oblastí, ktorí poskytli rôzne pohľady do enviromentálnej problematiky. Pozvanie prijali minister životného prostredia Ján
Budaj, popredný ochranár prírody a dokumentarista Erik Baláž,
spoluzakladateľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky Petra Csefalvayová,
greenfluencer a klimatický aktivista Michal Sabo aMartina Hrivnáková, riaditeľka korporátnej a marketingovej komunikácie
vo VÚB.
Budaj: Záchrana planéty je základný inštinkt doby
Hostia sa zhodli, že najväčšiu časť zodpovednosti za budúcnosť planéty majú politici. Ich úlohou je vytvoriť prostredie, ktoré by jednotlivcov motivovalo zmeniť svoj konzumný spôsob života.
Aktivista Michal Sabo si všíma, že čoraz viac politikov a celebrít sa hlási k ekologickým témam, no často ide iba o povrchný záujem a snahu zapáčiť sa.
Podľa ministra Budaja ale máme šťastie, že prišla generácia, ktorá sa začala viac zaujímať o životné prostredie. Ide podľa neho o základný inštinkt doby, podobne, ako bola túžba po slobode v časoch socialistického Československa. To, že postoj ľudí sa postupne mení potvrdil aj ochranár Erik Baláž. Veľká časť Európanov si uvedomuje, že budúcnosť životného prostredia je ohrozená a prijíma za tento stav zodpovednosť.
Veľa sa hovorí o triedení odpadov a zmene nákupných návykov. Vedkyňa Petra Csefalvayová hovorí, že žijeme dobu plastovú a ak to chceme zmeniť, najlepším riešením je produkovať čo najmenej odpadu. Jednotlivec môže ovplyvniť ekologické smerovanie sveta aj svojou peňaženkou. On rozhoduje, či si produkt od neohľaduplnej firmy zaslúži byť na trhu.
Európa sa spolieha na plán obnovy
Jednou z veľkých tém súčasnosti je v Európe plán obnovy, v ktorom sa počíta s dotáciami pre environmentálne projekty. Na zelené projekty a digitalizáciu má ísť až 37 percent z celého balíka financií. Kameňom úrazu však zostáva, že ich prideľovanie je zviazané pravidlami a s čerpaním eurofondov mali problém všetky vlády.
Ján Budaj priznáva, že v enviro témach sa nemôžeme spoliehať iba na zdroje z EÚ. Za stav životného prostredia si môžeme sami a mali by sme za to niesť zodpovednosť. Podľa Erika Baláža Slovensku chýba dlhodobá vízia. Absentuje jasná stratégia pri čerpaní eurofondov. Jednorazové investície prevládajú na úkor dlhodobých projektov. Politici sú volení na určité obmedzené obdobie a napríklad taká reforma lesníctva môže trvať aj 15 rokov.
Reportáž do Televíznych novín pripravil Dávid Vido.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
