Odborníci varujú, aby sme sa cez sviatky neprejedali.
Na stoloch počas Veľkej noci mávame rôzne dobroty. Po 40-dňovom pôste to bývala poriadna zaťaž pre žalúdok, ale pre trávenie si viete pomôcť zásaditou minerálkou alebo klasickou sódou bikarbónou. Odborníci však varujú, že by sme sa nemali prejedať. Inak môžete skončiť v nemocnici.
Zelený štvrtok
Na Zelený štvrtok gazdiná na stôl priniesla niečo zelené - špenát, šťaveľ alebo žihľavu. Dôvodom je, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu. Jedli sa tiež opekance, šúľance a rezance.
A prečo Zelený štvrtok? Hlavnou myšlienkou je spomienka na ustanovenie sviatostí oltárnej i kňazstva. V katolíckej cirkvi sa slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša s učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh 12 mužom olejom, ktorý sa vyrábal zo zelených rastlín.
V gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie predpoludním posväcuje myro - olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania (myropomazania). Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
Veľký piatok
Na Veľký piatok bol prísny pôst. Jedlo sa striedmo trikrát za deň, iba raz sa ľudia najedli dosýta. Jedlo sa mastilo olejom. V piatok sa tiež piekli sladké okrúhle judášiky.
Je to tiež deň spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta.
Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť dosýta sa môžu len raz za deň.
Biela sobota a Veľkonočná nedeľa
Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu.
Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Na Bielu sobotu sa vypekalo a vyváralo na sviatok zmŕtvychvstania Ježiša Krista (Veľkonočná nedeľa), jedlo sa však v tento deň pôstne. Na obed bývala kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa zahustená vajcom.
Na večeru sa jedla kapustnica s hubami a bryndzové alebo makové opekance. Gazdiné nachystali pripravené slávnostné jedlá do košíka - boli v ňom šunka, klobásky, maľované vajíčka, pascha, chlieb, soľ, cvikla s chrenom, syrek.
Košík zakrytý vyšívanou dečkou v kostole kňaz požehnal. Požehnané jedlo prišlo na druhý deň na stôl ako veľkonočné pohostenie a ukončilo pôst. Z mäsitých jedál sa na sviatočný stôl podáva okrem šunky aj pečené jahňa alebo kozľa.
Niekde sa pripravuje veľkonočná plnka - koláč z nakrájaných žemlí s údeným mäsom, vajcami, hubami a niečím zeleným - môžu to byť špenátové alebo žihľavové lístky - zapečený v pekáči. Pridávajú sa aj sušené huby.
Na veľkonočné sviatky sa jedávajú aj klobásy a huspenina. Na stole zvykne bývať tiež tvaroh, oštiepok a syry. K tradičným nápojom patrí pálenka a víno.
Paschou nazývajú veľkonočný koláč na východe Slovenska. Je to kysnutý koláč z bielej múky a jeho vydarené upečenie symbolizuje dobrú úrodu v roku. V mnohých domácnostiach sa pečie veľkonočný baránok z cesta v keramickej alebo plechovej forme.
Ďalšou lahôdkou je syrek - hrudka z osoleného mlieka zohrievaného s vajcami, ktorá sa po vyzrážaní nechá odkvapkať v utierke a získa tak charakteristický tvar. Niekde ho pripravujú na sladko. Očakávanou prílohou býva cvikla s chrenom.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
