Štáty Únie sa však zatiaľ nerozhodli, aké časové pásmo si chcú celoročne ponechať.
V noci na nedeľu (28. 3.) začne u nás platiť letný čas, hodinky si posunieme ráno o 02.00 h o hodinu dopredu a pospíme si tak menej. K stredoeurópskemu času sa vrátime 31. októbra.
Tento rok mal byť posledným, kedy si obyvatelia európskych štátov posúvajú hodinky. Európsky parlament schválil návrh Európskej komisie na ukončenie striedania tzv. zimného a letného času počnúc rokom 2021.
Členské štáty sa však zatiaľ nerozhodli, aké časové pásmo si chcú celoročne ponechať. Navyše otázku odsunula pandémia nového koronavírusu.
Prečo politici zaviedli letný čas
Myšlienka zmeniť čas tak, aby sa ušetrilo denné svetlo (daylight-saving time), sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina (1706-1790).
Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad: Mrhanie denným svetlom).
Letný čas sa v niektorých európskych štátoch zaviedol počas prvej i
druhej svetovej vojny. V Československu začal platiť od roku 1979. K
prijatiu tohto opatrenia prispela aj energetická kríza v tomto období.
Hodinky sa posúvali v prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 to
bolo dokonca už počas posledného marcového víkendu. Letný čas sa potom
končil počas posledného septembrového víkendu o jednej v noci zo soboty
na nedeľu.
Neskôr sa zmena času presunula na 2. hodinu v noci (na jar) a 3. hodinu (na jeseň), pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu, predovšetkým železničnú.
Od roku 1996 Európska komisia predĺžila obdobie letného času každoročne od posledného marcového víkendu až do posledného októbrového víkendu. Naposledy upravila vláda uplatňovanie letného času u nás do tohto roku vo februári 2017.
Niektorí majú po zmene času aj depresiu
V súčasnosti je prínos letného času v podobe energetických úspor len minimálny. Jeho účelom je skôr efektívnejšie využívanie denného svetla v letnom období. Vďaka letnému času má aj mierne pásmo denné svetlo po 19. hodine takmer pol roka (173 dní), kým bez letného času by to bolo iba necelé štyri mesiace - 113 dní.
Zároveň však silneli hlasy, podľa ktorých má striedanie času negatívny dosah na ľudské zdravie. Odporcovia posunu hodinových ručičiek konštatujú, že striedanie letného a
stredoeurópskeho času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy,
depresie a únavu.
Zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.
Dva vlaky budú meškať
Prechod na letný čas ovplyvní u nás dva diaľkové nočné vlaky, ktoré prídu do cieľovej stanice o hodinu "neskôr", hoci v skutočnosti pôjdu podľa platného cestovného poriadku.
Ako upozornil hovorca ZSSK Tomáš Kováč zmena času sa dotkne rýchlika, ktorý vyráža z Humenného o 21.54 h a do Bratislavy má plánovaný príchod o 5.49 h. Ovplyvní aj rýchlik s odchodom z Bratislavy o 22.53 h, ktorý má doraziť do Humenného o 6.33 h. Oba prídu zmeškané do 60 minút.
EÚ a letný čas
Europarlament preto v uznesení z 8. februára 2018 požiadal EK, aby úpravu letného času preskúmala. Komisia zorganizovala 4. júla až 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu, v ktorej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov a z nich 84 percent sa vyslovilo proti striedaniu času.
Na návrh komisie schválili europoslanci 26. marca 2019 smernicu, podľa ktorej sa pôvodne mala sezónna zmena času uskutočniť naposledy v roku 2021.
Smernica ponecháva členským štátom EÚ možnosť, aby si upravili otázku časového pásma. Odporúča koordinovať voľbu času tak, aby nebol narušený vnútorný trh a aby sa zabránilo jeho "citeľným narušeniam spôsobeným rozdielmi medzi členskými štátmi v tejto oblasti".
Na videu si pozrite odporúčania lekára na spánkovú medicínu, pneumoftizeológ a internista Imrich Múčka.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
