Podľa niektorých odborníkov je lepšie dopriať si kratší denný spánok ako žiaden.
Niektorí ľudia si bez poobednej siesty nevedia predstaviť svoj deň. Iní ju vnímajú ako prejav lenivosti, nízkej energie alebo dokonca choroby. Nová štúdia publikovaná v časopise General Psychiatry však naznačuje, že ľudia nad 60 rokov, ktorí si popoludní zdriemli, dosiahli v kognitívnych testoch lepšie výsledky ako tí, ktorí si neoddýchli. Do štúdie sa zapojilo 2 214 seniorov, z nich si 1 534 pravidelne popoludní zdriemne.
„Spánok má veľa spoločného so schopnosťou prijímať nové informácie. Zdriemnutie mu pomáha zotaviť sa z vyhorenia či preťaženia z doteraz získaných údajov," povedala Davina Ramkissoon, riaditeľka sektoru Pocit zdravia. Popoludňajší spánok prospieva ľuďom v akomkoľvek veku. Pri zdriemnutí váš mozog vymaže nepotrebné informácie a pripraví ho na absorbovanie nových, uviedol portál healthline.com.
Prečítajte si aj: Máte pocit, že vám horí myseľ? Týmito spôsobmi ju účinne vyčistíte
Aj keď u nás poobedný spánok nie je bežný, v prímorských krajinách je priam tradíciou. Zregeneruje organizmus a pre telo je vraj aj prirodzený.
Výhody poobedného spánku
„Ideálny popoludňajší spánok je medzi 13.00 a 15.00 h a trvá od 10 do 30 minút," tvrdí Katherine Hall, trénerka spánku. Zdriemnutie vám okrem oddychu dodá aj lepšiu náladu, viac energie, produktivity a zároveň znižuje úzkosť, fyzické a psychické napätie. Lepšie je tak dopriať si kratší denný spánok ako žiaden.
„Ak zvyknete driemať dlhšie, napríklad jednu hodinu, je to pre vás ešte prospešnejšie. Váš mozog začne prenášať spomienky z dočasných do trvalých. Túto výhodu uvítajú hlavne žiaci a študenti," tvrdí Hall.
Nie všetky zdriemnutia sú zdravé
Doktor Abhinav Singh, špecialista na spánkovú medicínu, uviedol, že zatiaľ čo iné štúdie preukázali, že popoludňajší spánok zlepšuje duševnú pohodu, môže to byť aj inak.
„Ktokoľvek môže mať úžitok z krátkeho spánku v popoludňajších hodinách. Je dokázané, že krátke zdriemnutia zvyšujú bdelosť a zlepšujú kognitívne výkony a zlepšujú náladu ľudí," súhlasí Singh. Dlhšie zdriemnutia sú podľa neho problematické. „Zaspanie na dve hodiny už zvykne byť symptóm nejakého problému," vysvetlil Singh. Podľa neho to môže poukazovať na zlé spánkové návyky či intenzívne vyčerpanie.
„Dlhší poobedný spánok môže byť tiež vedľajším účinkom na lieky či nekvalitný a krátky spánok u starších ľudí. Patria medzi ne lieky na krvný tlak, artritídu a lieky na duševné zdravie," uviedol.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo