Prezradil ich psychológ, ktorý vymyslel slovo happytarián.
Psychológ Aleš Bednařík sa dlhodobo venuje psychológii šťastia a presadzuje happytariánstvo. Vytvoril aj pojem happytarián. Slovo si vymyslel pre ľudí, ktorí podobne ako vegetariáni z morálnych alebo zdravotných dôvodov, robia niečo pre svoje šťastie a rozumejú tomu. Zároveň sa vyhýbajú veciam, ktoré im šťastie odoberajú.
Podľa jeho slov všetky dávne náboženstvá a filozofie vedeli, že šťastie je to, čo robíš a aký si, a nie to, čo máš. Vedeli ste, že na šťastie máme aj genetickú predispozíciu? Náš hosť v Teleráne vysvetlil, prečo je to tak a tiež to, prečo nás peniaze iba do určitej miery robia šťastnými.
„Vo výskumoch sa ukazuje, že v 50 percentách máme nastavenú mieru šťastia génmi. Niektorí sa zobudia a vďaka nim sú od rána šťastní. Iní ich nemajú dosť a sú frfloši. Dôležité je, že vieme ovplyvniť ďalších 40 percent toho, čo robíme a ako žijeme. Desať percent sú udalosti, ktoré nás ovplyvňujú,“ vysvetlil.
Dočasnému šťastiu pomáha pohyb, jedlo i nechcená práca
Psychológ hovorí, že ak niečo robíme vo vyše 30 oblastiach, môžeme si dočasne zvýšiť šťastie. Napríklad dobrý spánok nás robí emocionálne stabilnejšími a vyrovnanejší.
„Podľa výskumov takíto ľudia sa nenechajú len tak znervózniť, a preto sú šťastnejší ako tí, ktorí sú impulzívni. Dobré vyspatie a impulzívnosť sa vylučujú. Stále je to však dočasné, pretože najbližšiu noc nemusíme vôbec dobre spať," poznamenal.
Bednařík upozornil aj na to, že aktívny pohyb je základná vec pre šťastie. Pomôže napríklad prechádzka so psom alebo deťmi. Tvrdí, že ľudia, ktorí sú hodinu, dve či tri vonku sú o trochu šťastnejší ako tí, ktorí sú stále zatvorení doma.
„Vonkajšie prostredie nás ovplyvňuje rôznymi spôsobmi. Máme potrebu vidieť oblohu, pohyb Slnka, či vnímať hýbajúce sa listy na stromoch. Toto všetko rozptýli celodenné sústredenie sa a pozornosť, ktoré sú únavné, ale vtedy práve oddychujeme. Najbizarnejšia vec, ktorú som o prírode a jej vplyve čítal je, že keď chodíme po listoch a narúšame pôdu alebo si kopeme v záhrade, uvoľňujeme baktérie. Ony našim vdychovaním spúšťajú neurologickú reakciu šťastia. Interakcia nášho mozgu, čuchu a baktérií spôsobí, že sme nabudenejší,“ zdôraznil Bednařík.
Prečítajte si aj: Prepadá vás smútok a zlá nálada? Dodajte telu hormón šťastia
Jedlo je tiež jedna z vecí ovplyvňujúca naše šťastie, pretože sme naň naprogramovaní. Za pocit dočasného šťastia môžu podľa odborníka chuťové bunky a zmyslové vnemy. Žiaľ, aj pôžitok z jedla ovplyvňuje naše šťastie iba dočasne.
Čo robiť, ak sa nám niečo nechce
V živote však zažívame aj situácie, že musíme robiť veci, do ktorých sa nám veľmi nechce, ale chceme sa cítiť šťastne. „Chodíme do práce, trávime v nej osem hodín a nebaví nás to. Robíme to pre to, aby sme si doniesli do inej časti života niečo zmysluplné. Napríklad zarobili peniaze a mohli cestovať a preto sme schopní prekonať aj túto nepríjemnosť, pretože ďalej vidíme pozitívny účel,“ zdôraznil psychológ.
Potrebujeme peniaze, aby sme boli šťastní?
Aj šťastie má svoje mýty. Jedným z nich je, že ak odhalíte nejaké tajomstvo, o ktorom viete, budete šťastní. Nie je to pravda. Ďalším, že keď zarobíme dosť peňazí a budeme bohatí, budeme šťastní. Financie prispievajú k tomu, že máme pocit bezpečia. Keď máme dosť peňazí, zaplatíme si školu, či zdravotnú starostlivosť.
„Životná úroveň v rôznych štátoch sa ukazuje, že peniaze prestávajú ovplyvňovať šťastie od okamihu, keď máme zabezpečené všetko základné, čo potrebujeme. Máme kde bývať, môžeme si kúpiť jedlo alebo deťom môžeme poskytnúť oblečenie a vzdelanie. Potom to už vôbec neovplyvňuje mieru nášho šťastia. A môžeme vyhrať aj milión eur. Iba malá časť, ktorou pokryjete základné veci, vás robí šťastnými a spokojnejšími. Potom je to už o vzťahoch a o tom, ako žijeme,“ dodal Bednařík.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
