Niečo ako biblické desatoro.
Nájsť v lese huby nestačí. Kto si ich chce vychutnať aj na tanieri, mal by sa držať niekoľkých dobrých rád. Nesprávne zaobchádzanie im môže zbytočne ubrať na kvalite.
A sme pri prvej lekcii. Huby vyberáme zo zeme vždy celé.
„Neodporúčam odkrajovať. Môžu tam byť na spodku toho hlúbika niektoré znaky, ktoré môžu odlíšiť druh huby, ktorá je jedlá alebo jedovatá," vysvetľuje dôvod mykológ Vladimír Kunca.
Zmýliť si jedlú plávku trávovozelenú s jedovatou muchotrávkou zelenou by mohlo mať smrteľné následky.
„Ak by sme túto plodnicu odkrojili, nemuseli by sme vidieť dajme tomu kalich smrti, ktorý pomerne jasne odlišuje muchotrávku zelenú od iných húb," dodáva mykológ.
Vášnivý hubár si dáva záležať na detailoch. Samostatnou kapitolou potom môže byť už aj obyčajný hubársky nôž.
Špeciálny hubársky nôž má okrem klasickej čepele aj jemnú štetku, ktorou sa dá odtrhnutá plodnica očistiť.
Na rade je krájanie. Optimálna hrúbka plátkov má byť 3 až 4 milimetre.
Keď je to nakrájané na hrubšie, nemusia tak dobre preschnúť a môžu sa v nich vyvinúť larvy.
Dobre usušené huby šuštia. Najlepšia na to je vraj sušička ovocia. Ak ju nemáte, huby sušte v teplom závetrí mimo priameho slnka.
Dobre usušené huby vydržia aj dva roky. Musia byť však aj dobre uskladnené.
„V uzavretých nádobách, do ktorých nevojde vlhkosť alebo hmyz. Určite odporúčam sklo," hovorí mykológ.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
