Výskum naznačuje, že do roku 2024 bude na celom svete v prevádzke približne 4,6 milióna zdieľaných elektronických kolobežiek.
V Bratislave je priam nemožné nevšimnúť si elektronické kolobežky. Odrazu máme totižto pocit, že sú všade. Veľký „boom" zaznamenali práve počas pandémie. Ľudia sa báli cestovať mestskou dopravou, taxíky boli zakázané a samostatná jazda na kolobežke bola odrazu najrozumnejšou voľbou.
Okrem bezproblémovej dostupnosti kolobežiek sa vynárali aj články o ich dobrom vplyve na našu planétu. Namiesto automobilov ľudia využívajú dopravu, ktorá netvorí emisie. Príbeh elektronických kolobežiek však patrí medzi naozaj sporné témy, píše bbc.uk. Aj keď ponúkajú zdanlivo zábavnú a ekologickú alternatívu prepravy, za posledné dva roky sa objavilo množstvo otázok o ich bezpečnosti a udržateľnosti.
Sú elektronické kolobežky skutočne bezpečné?
Elektronické kolobežky sú na trhu už niekoľko rokov, populárnymi sa však stali až v roku 2018. Práve vtedy ich začali spoločnosti vo veľkom vyrábať a ponúkať mestám ako nový druh mestskej dopravy.
Prečítajte si aj: Jednorazové rúška a rukavice končia v mori. Čoskoro ich môže byť viac ako medúz
Podľa posledných prieskumov sú systémy zdieľaných elektronických kolobežiek k dispozícii vo vyše 100 mestách v najmenej 20 krajinách, od Čile, Južnej Kórey až po Nový Zéland. Z hľadiska využívania však aj naďalej dominujú Európa a USA. Výskum naznačuje, že do roku 2024 bude na celom svete v prevádzke približne 4,6 milióna zdieľaných elektronických kolobežiek, v roku 2019 ich bolo 774 tisíc.
S rastúcim počtom využívania kolobežiek však rastie aj počet súvisiacich nehôd, niektoré sú dokonca aj smrteľné. Na chodníkoch predstavujú kolobežky nebezpečenstvo pre chodcov, používateľov invalidných vozíkov, nevidiacich a slabozrakých ľudí. Používanie kolobežiek na cestách bez dostatočnej infraštruktúry je naopak riskantné pre ich užívateľov. Veľký problém predstavuje aj odstavenie kolobežiek doslova kdekoľvek, čím tvoria prekážky pri bežnej chôdzi a prejazde.
Jednotlivé pravidlá sa však líšia v každej krajine. Niektoré krajiny ich úplne odmietajú, ale napríklad v Paríži sa zákazy týkajú iba jazdy a parkovania na chodníkoch.
Kolobežky a ich vplyv na planétu
Bezpečnosť však nie je jediným problémom tohto vynálezu. Čoraz častejšie sa zisťuje ich vplyv na životné prostredie. Hoci využívanie zdieľaných modelov v okamihu ich využívania neprodukuje emisie, proces ich výroby, presunu a riadenia vedie k emisiám skleníkových plynov, ktoré sa zvyšujú.
Prečítajte si aj: Z najslávnejšieho mosta sa ozývajú čudesné zvuky. Dôvod je však veľmi prostý
Väčšina zdieľaných elektronických kolobežiek sa musí pravidelne zbierať, nabíjať a prerozdeľovať do viacerých mestských častí, väčšinou pomocou vozidiel na fosílne palivá.
Štúdia z roku 2019, ktorú robili vedci na Štátnej univerzite v Severnej Karolíne, zohľadňovala emisie produkované výrobou a premiestňovaním elektronických kolobežiek a dospela k výsledku, že zvyčajne vyprodukujú tieto činnosti viac emisií na jeden kilometer prenosu cestujúceho ako štandardný autobus s vysokou jazdnou dráhou, elektrický moped či e-bicykel.
Takéto zistenia potvrdzuje výskum spoločnosti Lufthansa Innovation Hub, ktorá hodnotí odhadovanú tvorbu emisií rôznych druhov dopravy. Zistili, že priemerné emisie elektronických kolobežiek bez doku sú vyššie ako emisie z vlakov, autobusov, e-bicyklov, elektrických a hybridných automobilov a dokonca aj benzínových motorov.
Tieto emisie sa dajú znížiť predĺženou životnosťou kolobežiek, využívaním vozidiel na ich rozvoz a zber, ktoré netvoria emisie, vytvorením záchytných bodov, v ktorých môže byť kolobežka zaparkovaná.
Prečítajte si aj: K mužovi na trampolíne si prišiel zaskákať aj had
V súčasnosti majú zdieľané kolobežky priemernú životnosť dva roky, ale z dôvodu náhodných aj úmyselných škôd vydržia mnohé z nich oveľa menej.
Základná myšlienka e-kolobežiek
E-kolobežky sú propagované ako vhodná alternatíva jazdy na krátku vzdialenosť namiesto využitia auta. Vedci sa však obávajú, že používatelia nenahradzujú cestu autom ale vo väčšine prípadov nahradia chôdzu, bicykel alebo hromadnú dopravu. Dokazujú to údaje zozbierané z francúzskych miest, ktoré poukázali na to, že 44 percent miestnych používateľov e-kolobežiek by štandardne zvolili na trasu chôdzu a 30 percent používateľov by sa odviezlo mestskou hromadnou dopravou. Iba štyri percentá by na zvolenú jazdu využilo auto.
Cestovné zvyky sa však líšia po celom svete. Rovnaké prieskumy v iných štátoch dosiahli nie štyri percentá, ale aj 30 až 45 percent.
Niektoré spoločnosti sa zamerali aj na otázku trvalej udržateľnosti. Namiesto presúvania, dobíjania a rozvážania kolobežiek využívajú vymeniteľné batérie. Iné sa pohrávajú už aj s technikou vytvárajúcou obnoviteľnú energiu v prevádzke kolobežiek, ako aj k lepšiemu naprojektovaniu ich parkovania.
Sú teda elektronické kolobežky udržateľným cestovaním? „Kľúčom je, aby sa elektronické kolobežky stali súčasťou flexibilného dopravného systému, ktorý ľuďom ponúkne cenovo dostupnejšie a udržateľnejšie možnosti mobility," hovorí Maruxa Cardama, generálna tajomníčka partnerstva Slocat pre udržateľné nízko-uhlíkové hospodárstvo.
Musíte však zohľadniť aj samotný fakt, že e-kolobežky sú stále relatívnymi nováčikmi v uliciach. Ich príbeh sa rýchlo vyvíjal a potrebuje zlepšiť niektoré „chybičky krásy", ako sa hovorí. Aktuálne sa zdielané kolobežky považujú skôr za rušivú formu dopravy. Potrebné je však spomenúť, že po vynájdení bicykla, na konci 19. storočia, ho ľudia pokladali za nenormálny výmysel. Uplynulo niečo vyše sto rokov a aktuálne je nesmierne populárny a predstavuje mimoriadne obľúbenú ekologickú formu prepravy.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
