Exkluzívny prieskum priniesla agentúra Focus pre TV Markíza.
Boj s koronavírusom dokázal už po mesiaci od volieb zamiešať politickými preferenciami. Ukazuje to exkluzívny prieskum agentúry Focus pre TV Markíza. K tomuto vysvetleniu sa prikláňajú aj odborníci, na druhej strane prízvukujú, že za zmenou voličských nálad sú tiež iné okolnosti.
Najväčším skokanom volieb bolo jednoznačne hnutie OĽaNO, keďže mu voliči pred voľbami pribúdali geometrickým radom. Z takéhoto nárastu však nevyplývajú len pozitíva, ale ukrýva v sebe aj jednu veľkú nástrahu.
„Elektorát OĽaNO pred voľbami narástol relatívne rýchlo, pre hnutie je však dobrou správou, že ani po voľbách nestrácajú výšku svojej podpory," uviedol sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
Politológ pridáva, že mnoho voličov v čase kríz vzhliada k politikom ako na svojich záchrancov. A to môže byť aj prípad Igora Matoviča.
„Ak však kríza bude trvať dlhšie a ľudia budú čoraz intenzívnejšie pociťovať následky krízy na svojej vlastnej koži, prípadne vláda bude mať viac za sebou zlých rozhodnutí, je možné, že vysoká podpora sa razom zmení na dramatický pokles," varuje politológ Radoslav Štefančík.
Za ľudí smeruje k dnu, môže za to stiahnutie sa Kisku
Druhú pozíciu z volieb obhájil Smer, dokonca sa mu podarilo o tri a pol percenta narásť. Obaja odborníci sa zhodujú na tom, že jednou z príčin je vystupovanie Petra Pellegriniho v začiatkoch pandémie. V ľuďoch podľa nich zanechal veľmi pozitívny dojem.
„Je možné, že dochádza k preskupovaniu voličov od strán, ktoré sa do parlamentu nedostali ako SNS, Vlasť, prípadne Dobrá voľba. Voliči vyhodnotili, že ich záujmy bude lepšie reprezentovať parlamentná strana, preto sa rozhodli zmeniť svoje preferencie," doplnil Radoslav Štefančík ešte jednu z hypotéz.
*keď kurzorom prejdete na stĺpce, ukážu sa vám preferencie jednotlivých strán
Najväčším prekvapením je výrazný prepad koaličnej strany Za ľudí, ktorej v prieskume namerali len trojpercentnú podporu.
„Je to dôvod toho, že Andrej Kiska sa už neobjavuje. V podstate vycúval z aktívnej politiky, nenastúpil do parlamentu a vieme aj z prieskumov pred voľbami, že práve on viazal na seba nemalú časť preferencií," uviedol Slosiarik.
„Ak líder opustil stranu už bezprostredne po voľbách, až na niekoľko výnimiek sa nezúčastňoval na povolebných rokovaniach o novej vláde, nenastúpil do parlamentu, nepočuť o žiadnych jeho straníckych aktivitách, je pochopiteľné, že strana sa prepadá kozmickou rýchlosťou smerom nadol," doplnil Štefančík.
Z vyššie uvedeného vyplýva logická otázka, či sa strana dokáže pozviechať aj bez Andreja Kisku, alebo bude len na jedno použitie.
„Pred stranou momentálne stojí veľká úloha, a to presvedčiť voličov, že sú silnou programovou stranou aj bez Andreja Kisku. A, samozrejme, musia nájsť a promovať nového lídra," vysvetlil Slosiarik.
Nestrácajme z dohľadu extrémistov, v čase kríz rastú
Po najväčšom prekvapení priniesol prieskum aj najväčšiu neznámu. Agentúra totiž namerala preferencie aj koalície PS/Spolu, ktorá by sa s viac ako sedem a pol percentami dostala do parlamentu.
Toto zoskupenie sa však po voľbách rozišlo a skôr to vyzerá tak, že sa vydajú na samostatný politický život.
„Koalíciu PS/Spolu volilo spolu takmer sedem percent voličov, čo nie je zanedbateľné číslo. Mnoho z týchto voličov sa nevie stotožniť s Igorom Matovičom ako predsedom vlády a môžu vnímať jeho komunikáciu len ako inú formu prízemného populizmu, aký sme tu zažívali roky. Boris Kollár ako šéf parlamentu, prípadne ľudia zo Smeru, ktorí hľadajú cestu k tejto strane, tiež môžu byť dôvodom, prečo časť voličov hľadá alternatívu k súčasnej vládnej koalícii," ozrejmil Štefančík.
Odborníci ešte prízvukujú, že nemáme zabúdať ani na ĽSNS, ktorej predstavitelia sa ako by pri tejto kríze vytratili a neponúkajú žiadne riešenia.
„Dôležité bude sledovať voličskú podporu extrémistov. Z histórie je totiž zjavné, že extrémistom, ľavicovým či pravicovým, sa darí, ak krajina prechádza krízou, ak zlyhávajú inštitúcie, ktoré sa inak tešia vysokej miere dôvery, prípadne ak klesá životná úroveň obyvateľov. Je dobré, že ľudia na Slovensku ešte nehodili flintu do žita a zatiaľ sa zdajú byť presvedčení, že na riešenie aktuálnych problémov nie sú potrebné extrémne rozhodnutia," uzavrel Štefančík.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
