V roku 2018 predstavoval podiel zamestnaných Slovákov na skrátený úväzok 4,9 %.
Flexibilnú pracovnú dobu alebo prácu z domu považujú zamestnanci na Slovensku čoraz častejšie za kľúčový benefit. Slovensko je však z hľadiska skrátených úväzkov ďaleko za priemerom Európskej únie.
Zamestnávatelia sa prostredníctvom úradov práce môžu uchádzať o finančné prostriedky na podporu vytvárania kratších pracovných úväzkov pre rodičov, najmä matky. Projekt bol spustený ešte vlani.
Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu z roku 2018 odpracoval zamestnaný Slovák každý týždeň v priemere 40 hodín. Odpracovaný čas v rozpätí 40 až 44 hodín sa týka 61 % zamestnaných Slovákov. Týždenná pracovná doba v rozsahu 45 až 49 hodín je realitou u ďalších 4,8 %, 50 až 54 hodín až u 7 % zamestnaných Slovákov. "Ďalšie dve percentá zamestnancov každý týždeň odpracujú vyše 60 hodín. Iba necelých päť percent zamestnancov pracuje každý týždeň menej ako 30 hodín," vyčíslila analytička Wood & Company Eva Sadovská.
V roku 2018 predstavoval podiel zamestnaných Slovákov na skrátený úväzok 4,9 %. Tzv. part-time je častejší u žien s podielom siedmich percent ako u mužov s podielom 3,2 %.
"Podľa údajov Eurostatu sú najčastejšími dôvodmi kratšieho pracovného času starostlivosť o deti alebo o starších či chorých, rodinné či osobné dôvody, choroba alebo zdravotné znevýhodnenie, neschopnosť nájsť si prácu na plný úväzok, ale aj vzdelávanie či odborná prax," vymenovala Sadovská.
Skrátený úväzok je pritom na Slovensku evidovaný v oveľa menšej miere ako v iných krajinách Európskej únie (EÚ). "V 27-člennej Únii sa part-time týka vyše 18 % zamestnaných. Najvyšší podiel evidujú v Holandsku, kde na čiastočný úväzok pracuje polovica zo zamestnaných obyvateľov," priblížila Sadovská. Približne štvrtinový podiel zamestnancov však evidujú aj v Rakúsku, Nemecku, Belgicku, Dánsku a Švédsku. Naopak, pracovať na čiastočný úväzok je raritou v prípade Bulharska s podielom takto pracujúcich menším ako dve percentá.
Stále populárnejším trendom, ktorý sa pomaly udomácňuje aj na Slovensku, je práca z domu, teda tzv. homeoffice. "V súčasnosti podľa údajov Eurostatu pracuje prevažne alebo aspoň niekedy z domu iba 9 % zamestnaných Slovákov. V EÚ takto pracuje pritom 13,5 % zamestnaných," vyčíslila Sadovská.
Vlani v auguste ústredie práce spustilo na Slovensku projekt, ktorý má pomôcť situáciu zmeniť a má pomôcť ženám, respektíve rodičom, nájsť si zamestnanie aj na kratší úväzok. Celkovo naň bolo vyčlenených 11,5 milióna eur. Firmy tak dostali šancu požiadať úrady práce o dotáciu na vytvorenie takéhoto miesta. Čerpanie príspevku je však podmienené tým, že firmy musia zamestnať rodiča na tri až 12 mesiacov. Ústredie práce pri jeho spustení odhadovalo, že by takéto miesto mohlo byť vytvorené pre 1000 ľudí. "Do národného projektu s názvom Zosúladenie rodinného a pracovného života sa doteraz zapojilo 706 zamestnávateľov, dohodlo sa na vytvorení 783 pracovných miest. Doteraz je obsadených 603 miest, ďalšie pracovné miesta sa budú obsadzovať v najbližšej dobe," vyčíslilo ústredie práce.
Slovensko má v súčasnosti historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti a v mnohých firmách aj napriek ochladeniu ekonomiky pretrváva boj o zamestnanca. Požiadavky sa pritom netýkajú len výšky ich platov, ale aj pracovnej doby či miesta, kde svoju prácu vykonávajú. "Do popredia sa tak postupne dostáva aj na Slovensku trend rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom zamestnancov. Kým mladí ľudia bez záväzkov chcú mať popri práci dostatočný čas na koníčky či relax, zamestnanci s rodinou chcú prácu čo najlepšie skĺbiť práve s rodinným životom," vysvetľuje Sadovská. Zároveň dodala, že zavádzanie flexibilnej pracovnej doby, kratších úväzkov, možnosti pracovať z domu, no taktiež i práca v teréne sú zároveň dôvodmi, prečo firmy efektívnejšie uvažujú aj o obsadenosti miest na pracoviskách.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
