Ďalší bývalý agent KGB tvrdí, že Trump spolupracoval so sovietskou tajnou službou. Podobné tvrdenia o väzbách amerického prezidenta na KGB sa objavili už v roku 2021.
Americký prezident Donald Trump mal byť v 80. rokoch 20. storočia špiónom bývalej sovietskej tajnej služby KGB. V príspevku na sociálnej sieti Facebook to uviedol bývalý šéf kazašskej tajnej služby Alnur Mussajev, podľa ktorého mal sovietsky Výbor štátnej bezpečnosti (KGB) Trumpa naverbovať v roku 1987.
Trump, vtedy ak 40-ročný developer, skutočne v tomto roku navštívil Moskvu, aby preskúmal možnosť výstavby hotela v ruskom hlavnom meste.
Jeho cestu mali podľa Mussajeva, ktorý vtedy pracoval na 6. riaditeľstve KGB v Moskve, sprostredkovať ruskí spravodajskí dôstojníci. Krycie meno americkej hlavy štátu malo byť Krasnov a mal pracovať až do rozpadu Sovietskeho zväzu. Mussajev však svoje tvrdenie však nepodoprel žiadnymi dôkazmi.
Bývalý vysokopostavený spravodajský dôstojník prišiel aj s ďalšou informáciou. „Dnes bol z FSB (Federálna bezpečnostná služba, ruská tajná služba, pozn. red.) odstránený osobný spis 'Krasnova'. Súkromne ho vedie jeden z Putinových blízkych spolupracovníkov,“ opísal Musajev.
Podobné tvrdenia o väzbách amerického prezidenta na KGB sa objavili už v roku 2021. Bývalý agent sovietskej tajnej služby Jurij Švec vtedy pre denník The Guardian povedal, že Rusko si Trumpa pestuje ako vysokopostavený artikel, a to už 40 rokov. Vedelo o ňom od jeho svadby s Češkou Ivanou Zelníčkovou v roku 1977.
Počas Trumpovej návštevy Moskvy v roku 1987 mu mali agenti KGB lichotiť a navrhnúť mu, aby vstúpil do politiky. „Potrebovali ho získať, zhromaždili o ňom veľa osobných informácií.
„Dospeli k záveru, že je racionálne a psychologicky veľmi vnímavý a že naňho zaberajú lichôtky. Na tom stavali, dávali mu pocítiť, že na nich robí obrovský dojem a že je tou správnou osobou, ktorá by sa jedného dňa mohla stať americkým prezidentom, pretože práve ľudia ako on môžu zmeniť svet,“ tvrdil Švec v rozhovore pre britský denník.
Donald Trump po návrate z Ruska ešte v ten istý rok vyvolal rozruch, keď si za takmer 100-tisíc dolárov zaplatil celostránkové inzeráty kritizujúce zahraničnú politiku USA v denníkoch New York Times, Washington Post a Boston Globe.
Vo forme otvoreného listu adresovanému „americkému ľudu“ Trump hovoril „o tom, prečo by Amerika mala prestať platiť za obranu krajín, ktoré si môžu dovoliť brániť sa samy“. Inzeráty sa podľa agentúry AP objavili v novinách 2. septembra 1987. Trumpov hovorca Daniel Klores vtedy poprel, že by jeho zamestnávateľ mal ambíciu vstúpiť do politiky.
O väzbách na Rusko sa hovorilo aj po Trumpovom víťazstve v prezidentských voľbách v roku 2016. Špeciálny vyšetrovateľ Robert Mueller vtedy nedokázal spoluprácu Trumpovej kampane s Ruskom, ale Centrum pre americký pokrok našlo 272 overiteľných kontaktov Trumpovej kampane a najmenej 38 stretnutí s operatívcami napojenými na Rusko.
V priloženom videu si môžete pozrieť príspevok o slovných prestrelkách medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
