K Zemi sa blíži asteroid, ktorý by podľa vedcov mohol o 157 rokov zasiahnuť našu planétu. Pri jeho skúmaní zisťovali, aký by to malo dopad.
Asteroid Bennu by o 157 rokov mohol zasiahnuť našu planétu. Ak by sa tak stalo, mohol by spôsobiť globálne škody a zmeny. A to napriek tomu, že je omnoho menší než ten, ktorý vyhubil dinosaurov, píše CNN.
NASA pomocou odobratia vzoriek zistila, že jeho priemer je približne 500 metrov. Ten, ktorý Zem zasiahhol pred 66 miliónmi rokov, mal priemer asi desať kilometrov.
Šanca, že by nás tento asteroid zasiahol, je však iba jedna ku 2700, teda 0,037 percent. Vedcov však stále zaujímalo, čo by sa našej planéte mohlo stať, ak by sa tento scenár stal realitou.
V štúdii publikovanej v časopise Science Advances píšu, že asteroidy tejto veľkosti sa so Zemou zrazia približne každých 100 000 až 200 000 rokov.
Dospeli k záverom, že táto zrážka mi mohla viezť ku globálnej zime. Výsledky ukázali dramatické narušenie chémie a klímy našej planéty v priebehu troch až štyroch rokov po zásahu asteroidom.
„Naši raní ľudskí predkovia už mohli zažiť niektoré z týchto stredne veľkých asteroidov, ktoré mali potenciálny vplyv na ľudskú evolúciu a dokonca aj na našu vlastnú genetickú výbavu,“ uviedla vedúca autorka štúdie Lan Dai.
Náraz by najskôr vytvoril silný kráter a spôsobil by rozprášenie materiálu do vzduchu v blízkosti miesta zásahu. Následne by vyvolal silnú rázovú vlnu a zemetrasenia. Klímu by zmenilo veľké množstvo aerosólov a plynov uvoľnených nárazom.
Ak by Bennu zasiahol oceán, vyvolalo by to obrovské cunami a vypustilo by do vzduchu veľké množstvo vodnej pary. Tieto udalosti by mohli spôsobiť globálne poškodzovanie ozónu v hornej atmosfére, ktoré môže trvať roky.
Najhorší scenár hovorí o víri 400 miliónov ton prachu v zemskej atmosfére. To by viedlo k dlhej zime a obdobiu nízkych teplôt, zníženého slnečného žiarenia a znížených zrážok. To by značne ovplyvnilo aj svetové poľnohospodárstvo a potravinárstvo.
„Predpokladá sa, že priemerné globálne teploty klesnú o štyri stupne Celzia a globálne zrážky sa v našich simuláciách znížia o 15 percent,“ popísala Dai.
„Naše výsledky ukazujú, že prachové častice s atmosférickou životnosťou až dva roky by mohli spôsobiť globálnu ‚nárazovú zimu‘ viac ako štyri roky po náraze,“ dodala.
Najneočakávanejší výsledok štúdie ukázal nezvyčajné správanie morského planktónu. Vedci si mysleli, že drobné organizmy by sa rýchlo zredukovali a zotavovali by sa pomaly.
Oceánsky planktón by sa však pravdepodobne zotavil už do šiestich mesiacov a potenciálne by sa potom mohol zvýšiť na vyššie úrovne, než je normálne.
Vedci sa venovali aj simulácii dopadu tohto asteroidu na našu planétu. Vďaka nej vedia povedať, čo by bolo potrebné, aby sme prežili takúto katastrofu, píše Science Alert.
Aby porozumeli účinkom budúcich dopadov, Dai a Timmerman použili superpočítač Aleph v univerzitnom IBS Centre pre klimatickú fyziku na simuláciu 500-metrového asteroidu, ktorý sa zrazí so Zemou, vrátane simulácií suchozemských a morských ekosystémov, ktoré boli z predchádzajúcich simulácií vynechané.
Ich výsledky okrem poklesu teplôt a zrážok ukázali úbytok ozónovej vrstvy o 32 percent. Predchádzajúce štúdie ukázali, že úbytok ozónu môže zdevastovať rastlinný život na Zemi.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
