V piatok večer našu oblohu zaplavia stovky padajúcich meteorov. Svoje maximum majú takzvané Geminidy, ktoré sú pre vedcov stále záhadou. Na rozdiel od iných meteorov nepochádzajú z kométy.
V piatok v noci môže každú hodinu nad našimi hlavami presvišťať 120 až 140 meteorov.
„Zdanlivo vyletujú zo súhvezdia Blížencov. Teraz sa to ľahko nájde, lebo v blízkosti je aj načervenaná planéta Mars,“ vysvetlil Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.
Meteorické roje vznikajú, keď Zem preletí prúdom prachových častíc, ktoré na svojej dráhe okolo Slnka zanechávajú kométy.
Pôvod týchto meteorov je stále zahalený tajomstvom. Nepochádzajú z kométy ako iné roje, ale z akéhosi zvláštneho asteroidu. Pomenovali ho Phaeton.
„Existuje teória, ktorá hovorí, že za to môže dráha Phaetonu, ktorá sa blíži veľmi blízko k Slnku. Tam sa zohrieva jeho povrch na 700 až 800 stupňov Celzia. Niektoré ľahšie taviteľné materiály môžu sublimovať,“ dodal Svoreň.
„Tých látok by však nemalo byť dosť na to, aby spôsobili takýto intenzívny meteorický roj,“ poznamenal astrofyzik z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach Pavol Bobík.
V spektre asteroidu nedávno objavili látky, ktoré našli aj vo veľmi vzácnych uhlíkatých chondritových meteoritoch na Zemi. Pri vysokých teplotách by mohli uvoľniť vodnú paru a plyny síry, ktoré by vysvetlili aj chvost tohto telesa.
„Je to otvorená otázka, akým spôsobom toto celé funguje,“ dodal Bobík.
„Je tam omnoho viac veľkých jasných meteorov. Tie maličké mikroskopické tam takmer nie sú. Aj to svedčí o tom, že ide o tvrdšie prachové častice. Nie je to proste ľad, ktorý vzniká z komét,“ povedal Svoreň.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
