Obe strany naznačujú, že majú záujem o širšie rokovania. Do kariet by to nahralo Putinovi, ktorý sa snaží, aby išlo o dohodu bez Ukrajiny.
Staronový prezident USA Donald Trump od nástupu do úradu zaujal svojimi neobvykle tvrdými vyjadreniami na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina. Šéf Oválnej pracovne vyslal niekoľko vyhrážok o nových sankciách a zdôraznil, že rokovania sú kľúčom k ukončeniu vojny.
Putin reagoval kalkulátorským spôsobom, keď Trumpovi prisvedčil v jeho tvrdeniach, že mu Demokratická strana ukradla voľby v roku 2020. Súhlasil aj s jeho názorom, že vojna na Ukrajine by sa neodohrala, keby bol Trump prezidentom. Ukrajinci tieto slová označili za pokus zmanipulovať amerického prezidenta.
Existujú obavy, že šéf Bieleho domu by sa mohol Putinovi podvoliť a opustiť princíp Bidenovej administratívy, podľa ktorého sa o Ukrajine nerokuje bez jej účasti. Putin by mohol využiť Trumpovu nedôveru voči tradičným spojenectvám a pokúsiť sa presadiť rokovania medzi superveľmocami o osude vojny a Európy.
Denník The New York Times uvádza, že Putin aj Trump vysielajú signály o otvorenosti k širším rokovaniam. Ruský prezident považuje Ukrajinu za jednu z viacerých arén, kde Západ vedie boj proti Rusku.
Očakáva sa, že rozhovory by mohli zahŕňať aj otázku jadrových zbraní, pretože o rok vypršia zmluvy obmedzujúce ich počty. Ak by sa neobnovili, veľmoci by neboli viazané žiadnymi obmedzeniami. Putin tvrdí, že akékoľvek rokovania o jadrových zbraniach musia súvisieť s vojnou na Ukrajine.
Predchádzajúca americká administratíva odmietla tieto dve otázky spájať, obávajúc sa, že Putin by chcel získať ústupky ohľadom Ukrajiny výmenou za dohodu o obmedzeniach jadrových zbraní.
Denník pripomína, že širšie rokovania dávajú Putinovi väčší priestor na manévrovanie a na dosiahnutie kompromisu výhodného pre Rusko. Zatiaľ nie je jasné, aký bude postoj Ukrajiny a či Trump opustí Bidenovu politiku, podľa ktorej bez Ukrajiny nie je možná žiadna dohoda.
„Putin najviac chce počuť, že ide o dohodu, ktorú uzavrú Rusko a USA samy,“ povedal pre denník Stephen Sestanovič, odborník na Euráziu z Rady pre zahraničné vzťahy.
Nie sú známe ani bezpečnostné záruky, ktoré by Trump poskytol Ukrajine – ak vôbec nejaké. Podľa ministra zahraničia Marca Rubia, známeho svojím jastrabím postojom, musí byť vojna ukončená tak, aby sa o pár rokov nezopakoval nový konflikt. Rozhodujúce slovo má však prezident, nie Rubio.
Generál vo výslužbe Keith Kellogg, ktorého Trump poveril vyjednávaním, naznačil, že prezident sa pokúsi zamerať na ekonomiku Ruska. Nevylučujú sa preto ďalšie sankcie na Rusko či sekundárne sankcie na jeho obchodných partnerov. Washington by tak mohol obmedziť ruské zisky z predaja nerastných surovín.
Kellogg tiež uviedol, že straty na bojisku Putina neodradia, keďže je presvedčený, že jeho stratégia je úspešná.
Existuje viacero hypotéz o tom, čo by Putin mohol žiadať na ukončenie vojny – od kontroly okupovaných území, cez prísľub, že Ukrajina nevstúpi do NATO a zníži veľkosť svojej armády, až po stiahnutie aliančných vojsk z hraníc s Ruskom.
Otázne zostáva, čo z toho by bol Trump ochotný tolerovať, a či by s tým súhlasila Ukrajina. Prezidenta však poháňa túžba zapísať sa do histórie ako mierotvorca – už v minulosti naznačil, že by si zaslúžil Nobelovu cenu.
Útoky na Ukrajinu pokračujú, Rusi zasiahli Charkov i Odesu, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
ON-LINE
Na palube lietadla mali byť športovci
Na rieke sú nasadení potápači
„Prosím, pomodlite sa za všetkých účastníkov dnešnej nehody pri Reaganovom letisku. Situáciu…
