Dopravné systémy pre prepojené autonómne vozidlá (CAV) by mohli v budúcnosti čerpať inšpiráciu zo správania mravcov.
Vysoká organizovanosť spoločnosti mravcov už dlho priťahuje pozornosť vedcov a často inšpiruje najmä jednoduché riešenia komplexných problémov.
Štúdia talianskych vedcov skúmajúcich mravce teraz môže pomôcť vyriešiť jednu z najnáročnejších výziev v mestách súčasnosti – dopravu. TASR informuje na základe správy žurnálu Transportation Research Interdisciplinary Perspectives a portálu Phys.org.
„Mravce patria medzi niekoľko málo druhov schopných riadiť obojsmernú premávku pripomínajúcu premávku na našich cestách, no pohyb ich premávky je plynulejší a bez zápch,“ uvádza Marco Guerrieri, ktorý sa na Tridentskej univerzite venuje cestnej a železničnej infraštruktúre.
Druhým autorom štúdie je profesor pevných látok a štrukturálnej mechaniky Nicola Pugno z tej istej univerzity. Štúdiu zverejnilo januárové číslo žurnálu Transportation Research Interdisciplinary Perspectives.
Vedci kamerou zaznamenávali 30-centimetrový úsek mravčej cestičky zodpovedajúci 100-násobku dĺžky tela mravca.
Záznam analyzovali pomocou algoritmov na hlboké učenie a sledovali pohyb jednotlivých mravcov. Mapovali trasu ich pohybu, rýchlosť, plynulosť a hustotu premávky.
„Mravce išli po feromónovej stope, ktorú vyznačil vedúci mravec. Pohybovali sa v malých skupinách s malými odstupmi medzi jednotlivými skupinami bez toho, aby sa predbiehali,“ uvádza Guerrieri, podľa ktorého by táto stratégia mohla pomôcť zvýšiť efektivitu ľudskej dopravy.
„Dopravné systémy pre prepojené autonómne vozidlá (CAV) by mohli v budúcnosti čerpať inšpiráciu zo správania mravcov. CAV by mohli na inteligentných cestách komunikovať podobne, ako hmyz komunikuje prostredníctvom feromónov. Prostredníctvom pokročilých komunikačných technológií by mohli komunikovať medzi sebou navzájom a tiež so správou cestnej infraštruktúry,“ dodáva Guerrieri.
CAV by tak podľa neho mohli vytvárať koordinované skupiny pohybujúce sa vysokou rýchlosťou s malými odstupmi medzi radmi vozidiel idúcich za sebou. Tento prístup by mohol zvýšiť efektivitu dopravy, zvýšiť úroveň cestovania a znížiť emisie výfukových plynov.
Autori štúdie zároveň upozorňujú na niekoľko jej nedostatkov. Prvým je, že zber údajov sa zameral výhradne na jeden druh mravcov, preto výsledky nemožno zovšeobecniť na všetky druhy mravcov.
Druhým je cieľ analýzy – bol ním iba jeden úsek mravčej cestičky bez zákrut, križovatiek alebo sporných oblastí medzi jednotlivými smermi.
Posledným nedostatkom je, že pre CAV v súčasnosti chýbajú empirické údaje zo skutočnej premávky, pretože táto technológia je ešte v plienkach. Na podporu výsledkov štúdie preto bude potrebný ďalší výskum.
Áut rýchlo pribúda, tomu však nezodpovedá tempo výstavby nových ciest. Najbližšie roky si preto v kolónach a zápchach postojíme ešte o čosi dlhšie. Téme sme sa venovali v reportáži.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
