Zažili deň s vojakmi v podzemnom kryte, stretli sa so zdravotníkmi, ktorým nepriateľské rakety zabili priateľov, hovorili s ľuďmi, ktorí pred vojnou nemajú kam ujsť.
Spravodajský reportér televízie Markíza Michal Hečko s kameramanom Petrom Dodekom prešli naprieč Ukrajinou, aby v dobe informačného chaosu priniesli reálny obraz o živote v krajine zmietanej nezmyselnou vojnou. Dostali sa až do tesnej blízkosti frontovej línie.
Koncom novembra sadli do auta a vybrali sa naprieč rozľahlou krajinou, ktorú už viac ako tisíc dní nivočí Putinova armáda.
„Cieľom bola už len tá samotná cesta. Videli sme, ako to na tej Ukrajine vyzerá,“ uviedol Hečko. „Rusi každú noc bombardujú takmer celé územie Ukrajiny. Ale tá západná a centrálna časť je v relatívnom pokoji,“ dodal.
Ohrozenie zaznamenali až na východe. „Tam je to peklo,“ poznamenal. Výbuchy a strely počuli takmer každú minútu. „A tí ľudia tam v tom žijú,“ dodal.
Hečko popísal, že ľudia tam žijú v polo-zrútených domoch. Vodu si čapujú vonku zo studní. Potraviny si na trhu stále vedia kúpiť, no nevedia, či na stánky niektorý deň náhodou nepadne ruská raketa.
Z 1000 kilometrov dlhej frontovej línie na východnej Ukrajine priniesli niekoľko silných príbehov. Medzi nimi sú ľudia, ktorým na dom padli rakety, no aj hasiči v prvej línii, ktorí sa snažia zachrániť čo najviac ľudí,
„Zložili sme prísahu ukrajinskému národu, že budeme ochraňovať našu krajinu,“ vysvetlil veliteľ hasičskej stanice v Kostantynivke Timur Hrišin.
Hečko s kameramanom boli iba tri či štyri kilometre od línie, kde aktívne prebiehali boje. Jeden deň strávili v kryte neďaleko frontu, kde sledovali ukrajinských vojakov, ako monitorujú situáciu pomocou dronov.
Tí sa im priznali, že sa boja, ale snažia sa nepodľahnúť panike, aby nerobili zbytočné chyby.
Stretli sa aj s miestnym zdravotníkom – českým lekárom Pavlom Poradom. Na mieste bolo sprvu dvadsať zdravotníkov, ktorí sa každý deň stretávali tvárou v tvár so smrťou. Teraz ostal sám. Všetci jeho kolegovia zomreli naraz, keď ruská raketa zasiahla ich poľnú nemocnicu.
„Na tom východe mi ľudia pripadali neuveriteľne unavení. Hovoria, že to už ani nie je ich vojna, len nech sa to už skončí,“ popísal Hečko.
Nikto tam však nehovorí o tom, že by sa niekto mal vzdať. Vojaci rozumejú tomu, že situácia je pre nich zlá, ale sú odhodlaní brániť svoju krajinu.
Pre Michala to nebola prvá cesta do vojnových oblastí. Po návrate má však pocit vždy rovnaký. Porovnáva si život doma so životom pri fronte. Povedal, že si uvedomil pravý význam slovného spojenia „životne dôležité“.
„Nechcem, aby sme tu my museli niekedy rozmýšľať takým spôsobom, akým teraz musia rozmýšľať Ukrajinci na bojisku. Že nám ide o život. Toto by sme si mali nejakým spôsobom strážiť,“ uzavrel.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
