Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v utorok na pár hodín vyhlásil „mimoriadne stanné právo“. Do juhokórejského parlamentu nastúpili armádne jednotky a ulice zaplnili protestujúci. Jun Sok-jol nakoniec stanné právo stiahol, no opozícia už aj tak podala návrh na jeho odstúpenie.
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v utorok 3. decembra oznámil, že v krajine vyhlásil „mimoriadne stanné právo“. Uviedol, že sa k tomuto kroku musel uchýliť, pretože bol ohrozený ústavný poriadok a opozícia ochromila parlament protištátnymi aktivitami.
Ide o prvé vyhlásenie stanného práva od demokratizácie krajiny v roku 1987. Naposledy bolo stanné právo v Južnej Kórei vyhlásené v októbri 1979.
„Vyhlasujem stanné právo na ochranu slobodnej Kórejskej republiky pred hrozbami severokórejských komunistických síl, na odstránenie pro-severokórejských protištátnych síl, ktoré našich obyvateľov okrádajú o slobodu a šťastie, a na ochranu slobodného ústavného poriadku,“ povedal Jun vo svojom televíznom vystúpení v utorok neskoro večer.
Prekvapivé oznámenie prezidenta prišlo v čase, keď sa jeho strana a hlavná opozičná Demokratická strana, ktorá má väčšinu v parlamente, nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte.
Sprvu nebolo jasné, aké opatrenia krajina po vyhlásení prijme. Jedným z nich však bolo zablokovanie vstupu do parlamentu. Budovu parlamentu sa taktiež pokúsilo obsadiť viac než 280 vojakov podporovaných 24 vrtuľníkmi.
Juhokórejská ústava umožňuje prezidentovi vyhlásiť stanné právo v reakcii na potreby ozbrojených síl v čase vojny, ozbrojeného konfliktu, vnútroštátneho ohrozenia alebo vtedy, ak si to vyžaduje verejná bezpečnosť a poriadok.
Po vyhlásení stanného práva určený veliteľ dohliada na administratívne a právne záležitosti v dotknutej oblasti a v prípade potreby môže prijať osobitné opatrenia.
Podľa zákona na veliteľa stanného práva dohliada minister obrany, ktorý však podlieha kontrole prezidenta.
Proti tomuto vyhláseniu boli aj prezidentovi spojenci. Predseda prezidentovej vládnucej strany Sila ľudu Han Tong-hun krátko po tomto oznámení informoval, že to bol nesprávny krok. Sľúbil, že ho zablokuje.
Opozícia taktiež prezidenta za toto vyhlásenie kritizovala. Jeho rozhodnutie označila za protiústavné. „V krajine budú vládnuť tanky, obrnené transportéry a vojaci so zbraňami a nožmi. Ekonomika Kórejskej republiky nenahraditeľne skolabuje,“ varoval líder hlavnej opozičnej Demokratickej strany I Če-mjong.
Zároveň vyzval občanov, aby sa dostavili k budove Národného zhromaždenia. Vojenské velenie Južnej Kórey, ktoré po vyhlásení prevzalo viacero právomocí, však zakázalo akékoľvek politické aktivity vrátane protestov a činnosti politických strán. Medzi nimi aj organizovaná a spomínaná demonštrácia pri Národné zhromaždenie.
Demokratická strana zároveň vyzvala svojich poslancov, aby prišli do budovy Národného zhromaždenia. Vstup do legislatívneho zboru bol však zablokovaný bezpečnostnými zložkami.
Dekrét vydaný veliteľom juhokórejských pozemných síl Pak An-suom, ktorý sa stal zároveň veliteľom stanného práva, vstúpil do platnosti o 23:00 miestneho času.
Pár hodín po tom, ako prezident vyhlásil stanné právo, ho aj odvolal. Proti jeho vyhláseniu totiž hlasovala nadpolovičná väčšina 190 z 300 poslancov, a teda v súlade s ústavou zvrátili prezidentovo rozhodnutie. Stalo sa tak menej ako tri hodiny po prezidentovom ozname.
Vládny kabinet návrh na ukončenie stanného práva schválil asi šesť hodín po jeho vyhlásení. Účastníci protestov krátko po vyhlásení Juna začali v uliciach oslavovať.
Demokratická strana vyhlásila, že na prezidenta Jun Sok-jola a ďalších vysokých bezpečnostných predstaviteľov podá pre vyhlásenie stanného práva žalobu.
Okrem prezidenta Juna, ministrov obrany a vnútra „podáme žalobu pre povstanie na kľúčových predstaviteľov armády a polície, ktorí boli do incidentu zapojení, napríklad veliteľa stanného práva a policajného prezidenta,“ uvádza vyhlásenie strany, ktorá zároveň chce na prezidenta podať aj ústavnú žalobu (impeachment).
Šesť juhokórejských opozičných strán predložilo v stredu v parlamente návrh na odvolanie prezidenta. Návrh na impeachment podpísalo 191 opozičných zákonodarcov.
Vláda v reakcii na tieto kroky zo strany prezidenta podnikla vážne rozhodnutia. Členovia juhokórejskej vlády informovali premiéra o úmysle podať hromadnú demisiu.
Juhokórejský minister obrany Kim Jong-hjun sa v stredu občanom ospravedlnil za chaos vyvolaný vyhlásením stanného práva prezidentom Jun Sok-jolom a ponúkol svoju rezignáciu.
Biely dom najprv oznámil, že pozorne monitoruje situáciu v Južnej Kórei. Čínske veľvyslanectvo v Soule po Junovom kroku vyzvalo svojich občanov na opatrnosť.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken privítal rozhodnutie juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola zrušiť stanné právo iba niekoľko hodín po jeho vyhlásení.
Moskva dúfa, že súčasný vývoj v Južnej Kórei nebude mať vplyv na celý Kórejský polostrov, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
K situácii v Južnej Kórei vyjadril v stredu na stretnutí Severoatlantickej aliancie v Bruseli aj generálny tajomník NATO Mark Rutte. „Sledujeme udalosti v Južnej Kórei, zaujíma nás ako sa môže situácia ďalej vyvinúť,“ povedal a zároveň označil vzájomné vzťahy za kľúčové a pevné.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že Čína zaznamenala dramatické krátkodobé vyhlásenie stanného práva v Južnej Kórei, ale nebude sa vyjadrovať k jej vnútorným záležitostiam.
Tlačové oddelenie Pentagónu odložilo rokovanie o odstrašení jadrovej hrozby a spoločné vojenské cvičenie naplánované na tento týždeň.
Japonský premiér Šigeru Išiba vyhlásil, že Tokio s obavami sleduje vývoj situácie v Južnej Kórei. Japonsko spolu s Južnou Kóreou a USA začiatkom novembra absolvovalo spoločné námorné cvičenie Freedom Edge
Návštevu Južnej Kórey naplánovanú na štvrtok odložil aj švédsky premiér Ulf Kristersson. Incident spôsobil tiež skrátenie alebo zrušenie pracovných ciest juhokórejských predstaviteľov v Španielsku, Nemecku a Spojených arabských emirátoch.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo