Tretia svetová vojna sa podľa bývalého veliteľa ukrajinských ozbrojených síl a súčasného ukrajinského veľvyslanca vo Veľkej Británii Valerija Zalužného už začala. Dôvodom je zapojenie severokórejských vojakov. Toto vyhlásenie sme rozobrali s bezpečnostným analytikom.
Bývalý veliteľ ukrajinských ozbrojených síl a súčasný ukrajinský veľvyslanec vo Veľkej Británii Valerij Zalužnyj sa domnieva, že tretia svetová vojna sa už začala. Vyhlásil to na udeľovaní cien portálu Ukrajinska pravda. Odôvodnil to zapojením vojakov zo Severnej Kórey. Jeho vyjadrenie zdieľalo viacero svetových médií.
Podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára je však takéto tvrdenie prehnané. Tvrdí, že vrchní predstavitelia Ukrajiny sa podobnými vyhláseniami, ktoré sú miestami až expresívne, snažia udržiavať vysokú mieru podpory od svojich spojencov.
„To sa Zalužnému aj podarilo. Jeho vyjadrenie v podstate zaujalo celú verejnosť,“ uviedol Bednár. Dodal, že striktne vzaté bola treťou svetovou vojnou už studená vojna, v ktorej prehral Sovietsky zväz, čo prinieslo slobodu medzi inými aj Slovensku.
„V tejto chvíli sa ten zahranično-politický cyklus posunul do ďalšej fázy,“ ozrejmil. Vojna na Ukrajine je podľa neho len pridruženým konfliktom k vyše 15 rokov dlhej druhej studenej vojne, ktorá sa odohráva medzi Čínou a Spojenými štátmi a medzi krajinami, ktoré ich podporujú.
Konflikt na Ukrajine prirovnal k vojnám vo Vietname, Kórei, Afganistane či Afrike, ktoré sa odohrávali počas prvej studenej vojny.
Ruský prezident Vladimir Putin od začiatku konfliktu hovorí o vojne so Západom. „Ten si Rusko za svojho súpera zvolil už dávno pred touto vojnou,“ poznamenal Bednár.
Už v minulosti sme videli pokusy Ruska kontrolovať politické postupy Západu. Napríklad v roku 2002 sa ruský minister zahraničia Sergej Lavrov stretol vo Švajčiarsku s americkým ministrom zahraničných vecí Colinom Powellom. Lavrov vtedy žiadal, aby sa NATO vrátilo svojou podobou do roku 1997.
„To znamená, že sa Rusko snažilo diktovať medzi inými aj Slovensku, aby vystúpilo z Aliancie, keďže sme v tom čase neboli jej súčasťou,“ vysvetlil bezpečnostný analytik. Podľa neho tieto kroky dokazujú, že Rusi majú nároky okrem Ukrajiny aj na Slovensko či iné krajiny Severoatlantickej aliancie.
Vyhlásenia o tretej svetovej vojne spustilo najmä nasadenie severokórejských vojakov. Ruská federácia týmto krokom porušila veľké množstvo rezolúcií OSN. „Paradoxne, za tieto rezolúcie Rusko samo hlasovalo v čase, keď si ešte ctilo medzinárodné právo,“ poznamenal Bednár.
Na to, že sa k ruskej armáde pridali aj vojaci zo Severnej Kórey, reagoval aj jej južný sused. S Ukrajinou začal prvýkrát od začiatku konfliktu jednať o vojenskej pomoci.
Bednár vysvetlil, že Južná Kórea sa doteraz nezapájala práve pre to, aby neprovokovala Rusko ku spolupráci so Severnou Kóreou. Keďže však mala Ruská federácia nedostatok delostreleckej munície a balistických rakiet a objavili sa u nich problémy s personálom, nezostalo jej nič iné, iba osloviť tohto spojenca.
„Tým pádom padli tie obmedzenia pre Južnú Kóreu a mohla začať vojensky podporovať Ukrajinu, čo sa aj stalo,“ dodal Bednár. Je to podľa neho dobrá správa pre Ukrajinu, pretože Južná Kórea má veľmi veľké produkčné kapacity a dokáže vyprodukovať veľké objemy zbrojných systémov.
Zároveň to podľa analytika dokazuje to, že Putinovi sa míňajú rozumné alternatívy pomoci jeho vojskám, a tak sa musí uchyľovať k takýmto prejavom zúfalstva.
Vstup severokórejských vojakov do konfliktu vyvolal reakcie svetových veľmocí. Prezident spojených štátov Joe Biden povolil Ukrajine používať americké strely dlhého doletu už aj na ruskom území, aj keď sa tomu dovtedy dlho bránil.
„Biden odmietal toto povolenie udeliť, aby sa to nestalo počas prezidentských volieb v USA politickou témou. Táto prekážka sa už prekonala,“ povedal Bednár. Vysvetlil, že tým, že si Spojené štáty už zvolili nového prezidenta, Bidenovi sa rozviazali ruky a bolo preňho ľahšie toto povolenie vystaviť.
Po zapojení severokórejských vojakov spadli zábrany. Rovnaké povolenia vystavila aj Veľká Británia a Francúzsko.
Netreba však panikáriť, žiadna globálna tretia svetová vojna ešte nevypukla. „Tým, že sa Ukrajine darí odolávať ruskému tlaku, tak bezpečnostné hrozby pre Slovensko sú minimálne,“ dodal Bednár. Všetko by sa však zmenilo, ak by Ukrajina podľahla.
Šéf nemeckej rozviedky Bruno Kahl minulý týždeň vyhlásil, že Rusko podľa neho do roku 2030 napadne aj niektoré krajiny NATO, aby otestoval funkčnosť článku 5. Ten hovorí o tom, že útok na jednu členskú krajinu je útokom na všetkých.
„Osobne som presvedčený, že Rusko tento scenár aktívne skúma približne od začiatku tohto tisícročia, teda už viac ako 20 rokov,“ uviedol Bednár.
Moskva podľa neho predpokladá, že ak by zaútočila na slabšie krajiny Aliancie a rýchlo ich ovládla, ostatné členské krajiny by im neprišli na pomoc.
Dodal, že na tejto stratégii postavila Ruská federácia celú svoju vojenskú doktrínu. Aplikovala ju napríklad v Gruzínsku a pri okupácii Krymu.
„Chcela ju aplikovať aj pri útoku na zostávajúcu Ukrajinu, pričom počítala s tým, že ju veľmi rýchlo dobyje a Západ to bude musieť akceptovať,“ dodal bezpečnostný analytik.
Pobaltské krajiny si uvedomujú, že tento scenár je pomerne pravdepodobný. Prijímajú preto takzvaný koncept vynúteného spojenectva. „To znamená, že žiadajú umiestnenie ozbrojené sily spojencov na svojom území, aby prípadný ruský útok na tieto krajiny bol automaticky útokom aj na ostatné krajiny,“ vysvetlil Bednár.
Bednár si však nemyslí, že najväčšie riziko invázie Ruskom nesú pobaltské štáty. „Ruská federácia vždy útočila na krajiny, v ktorých si myslela, že bude mať vnútornú podporu nejakej skupiny obyvateľov,“ poznamenal.
Skôr hrozí, že by zaútočilo na tie najslabšie krajiny NATO, v ktorých je vysoká akceptácia naratívov Ruskej federácie. Medzi tieto krajiny patrí ako Maďarsko či Bulharsko, tak aj Slovenská republika.
„Preto, ak by Ukrajina podľahla a ruské ozbrojené sily by stáli na našich hraniciach, by práve pre Slovensko vzniklo riziko, že by mohlo byť ďalšie,“ dodal bezpečnostný analytik.
Zhoršením situácie by podľa neho mohlo byť aj to, ak by došlo ku zmrazeniu vojnového konfliktu. Počas toho by Rusko mohlo načerpať nové sily, čo by pre Slovensko znamenalo ďalšiu hrozbu.
Štáb Markízy navštívil najviac zasiahnuté oblasti Ukrajiny. Pozrite si reportáž Televíznych novín:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
