Pocity úzkosti, strachu či slabosť. Aj takéto stavy sa objavia ráno po tom, ako sme si dopriali niekoľko drinkov. Na príčine môže byť nielen množstvo, ale aj druh alkoholu.
Príliš veľa alkoholu vedie nielen k fyzickým nevoľnostiam. Nasledujúci deň sa u ľudí zvyknú objavovať aj nepríjemné psychické stavy, píše Daily Mail.
Ide o pocit podobný strachu či úzkosti, v anglicky hovoriacich krajinách sú označované výrazom „hangxienty“, odkazujúcim na opicu spojenú s depresívnymi stavmi.
V skutočnosti neexistuje žiaden alkoholický nápoj, ktorého konzumácia by prospievala nášmu zdraviu. No niektoré nám v tomto prípade vedia uškodiť viac ako iné.
Otvoriť fľašu šumivého vína, prosecca či šampanského nám príde ako ideálna voľba pri mnohých oslavách či párty. Podľa odborníka však možno robíme chybu.
David Nutt, neuropsychofarmakológ pôsobiaci na Imperial College University, teda špecialista na lieky, ktoré ovplyvňujú náš mozog, vysvetlil, že jeho škodlivosť spočíva v bublinkách.
Keďže je sýtený oxidom uhličitým, rýchlo sa vstrebáva do krvného obehu, pre čo zažívame pocit intoxikácie oveľa rýchlejšie ako pri iných druhoch alkoholu.
Ako vysvetlil profesor pre The Telegraph, keď sa cítime opití, mozog vstupuje do úzkostného procesu nazývaného neuroadaptácia, ktorý funguje tak, že nám bráni zaspať a snaží sa nás udržať v bdelosti.
No problém je v tom, že tento proces pokračuje aj po tom, ako sa alkohol dostane z nášho tela preč. Takže náš mozog stále dostáva informáciu, že má byť v strehu. Aj preto po alkohole síce zaspíme, no ráno sa zobudíme unavení alebo s búšením srdca a pocitom úzkosti.
Odborník hovorí, že čím rýchlejšie cítime stav opitosti, tým skôr sa dostavia tieto príznaky. A práve preto sú bublinky v alkohole pre ľudí, u ktorých sa zvyknú objavovať tieto ranné stavy úzkosti, veľmi nevhodné.
Menej vhodnou alternatívou pitia pre náš mozog a psychickú pohodu sú aj miešané drinky. Ich nebezpečenstvo spočíva v tom, že sa pijú ľahšie vďaka miešaniu s inými sladkými nápojmi.
Podľa odborníčky na duševné zdravie Lisy Gunn môže miešaný kokteil zhoršovať duševné zdravie aj tým, že spôsobuje výkyvy hladiny cukru, čo vedie k striedaniu návalu a poklesu energie.
Práve pokles hladiny cukru v krvi vedie k vyššiemu riziku, že sa u človeka objavia úzkostné stavy, pocity podráždenia či smútku, slabosť alebo búšenie srdca.
V prípade, že sa u vás zvyknú objavovať úzkosti po noci, keď ste si dali pár pohárikov, vyhnite sa aj tmavému alkoholu, ako sú napríklad whisky či rum.
Tento typ alkoholu stojí v drevených sudoch, ktoré mu dodávajú špecifickú chuť a obsah. Profesor Nut hovorí, že tento je silnejší ako obyčajný, čo spôsobuje skoršiu intoxikáciu aj pri menšom množstve.
Podľa odborníka má víno po vypití na nás upokojujúce účinky. Dočasne zvýši našu hladinu serotonínu a dopamínu, a tak sa cítime veselší.
No akonáhle ich hladina klesne, taktiež sa môže objaviť stav úzkosti.
Jedným z najvhodnejších druhov alkoholov pre náš mozog je pivo. Neobsahuje tak veľa alkoholu, a teda existuje predpoklad, že tak skoro nespôsobí intoxikáciu.
Neznamená to však, že je odporúčaním piť ho vo veľkých množstvách – práve naopak. Pomerne bezpečným pre náš mozog je za predpokladu, že si dáme polliter.
Odborník na výživu Rob Hobson dodáva, že k pocitu úzkosti po „prežúrovanej“ noci prispieva aj dehydratácia. Odporúča preto myslieť na zvýšený príjem tekutín.
Pozrite sa, koľko alkoholu vypije priemerný Slovák za jeden rok:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
