USA zrušili kontroverzné obmedzenie, ktoré Ukrajine zväzovalo ruky vo vojne s Ruskom. Kyjev dlho nečakal a s raketami ATACMS udrel na ruskom území. O dôsledkoch prelomenia dlhodobého tabu vo vojne na Ukrajine sme sa rozprávali s vojenským analytikom Jiřím Vojáčkom.
Vojna na Ukrajine trvá už 1000 dní a zdá sa, že vstupuje do novej fázy. Diskusie okolo prekročenia ďalšej červenej línie, za ktoré je považované použitie rakiet s dlhším doletom na ruskom území, ukončilo rozhodnutie administratívy amerického prezidenta Joea Bidena.
Americká vláda zrušenie obmedzení oficiálne nekomentovala, rovnako to však bolo aj v prípade dodania raketometov HIMARS, tankov Abrams alebo stíhačiek F-16.
Kyjev bol o rozhodnutí Washingtonu podľa informácií The New York Times (NYT) informovaný už v piatok. Ukrajinský prezident Volodomyr Zelenskyj správy médií nepotvrdil ani nevyvrátil. Povedal iba, že rakety budú hovoriť samy za seba.
Rozhodnutie končiacej Bidenovej administratívy prichádza dva mesiace pred nástupom novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa, ktorý do úradu nastúpi 20. januára budúceho roka.
Rozhodnutie zároveň prichádza po tom, čo sa severokórejskí vojaci začali podieľať na snahe ruských síl znovu ovládnuť ukrajinskými jednotkami obsadené územie Kurskej oblasti, čo vyvolalo obavy v Kyjeve aj vo Washingtone.
Aj keď ide o krok, ktorý má potenciál eskalovať konflikt, z hľadiska medzinárodného práva Ukrajine a jej spojencom nemožno nič vyčítať.
„Aj keď medzi Ruskom a Ukrajinou vojna nebola oficiálne vyhlásená, medzi týmito krajinami podľa medzinárodného práva existuje vojnový stav. Podľa ženevských konvencií majú aktéri vojny právo útočiť na infraštruktúru aj vojenské objekty a je úplne jedno, kto vám dodal zbrane. Ukrajina na to má plné právo, pretože ona bola napadnutá a môže použiť všetky dostupné prostriedky na to, aby uhájila územnú celistvosť a životy svojich ľudí na vlastnom území, a preto je oprávnená útočiť na ciele na cudzom území štátu, ktorý tento útok podnikol,“ podotkol český vojenský analytik Jiří Vojáček.
Reakcia Ruska na krok Bidenovej administratívy na seba nenechala dlho čakať.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok schválil aktualizovanú jadrovú doktrínu krajiny. Podľa nej by Rusko mohlo zvážiť použitie jadrových zbraní v prípade, že by čelilo útoku konvenčnými raketami podporovanému jadrovou mocnosťou.
Moskva si podľa doktríny vyhradzuje právo na zváženie použitia jadrových zbraní v prípade rozsiahleho útoku nepriateľských lietadiel, rakiet či dronov na ruské územie, narušení ruského vzdušného priestoru alebo útoku na spojenecké Bielorusko, spresnila agentúra TASS.
Podľa doktríny bude útok jednej krajiny patriacej do koalície štátov proti Rusku považovaný za útok celej koalície.
Moskva začala s procesom zmeny jadrovej doktríny už v septembri v reakcii na úvahy v západných krajinách o poskytnutí ďalekonosných rakiet Ukrajine.
Šéf Kremľa už v septembri konštatoval, že niečo také by znamenalo, že „s Ruskom bojujú krajiny NATO“ a povolenie Kyjevu použiť zbrane dlhého doletu by zmenilo samotnú podstatu a charakter konfliktu.
Z nižších politických poschodí v Rusku znejú hlasy, že ide o bezprecedentný krok, ktorý môže viesť až k tretej svetovej vojne. V tomto zmysle sa podľa ruskej štátnej agentúry TASS vyjadril senátor a podpredseda výboru pre medzinárodné záležitosti hornej komory ruského parlamentu Vladimír Džabarov.
Podobná rétorika predtým zaznela aj z úst ruského exprezidenta Dmitrija Medvedeva, a to po dodávkach raketometov HIMARS či F-16.
„Nie je to nič nové. Otázkou je, ako Putin ten konflikt ešte môže eskalovať. Okrem všeobecnej mobilizácie a použitia jadrových zbraní už tú škálu prakticky vyčerpal. Takže myslím, že to bude rétoricky vyhrotené, ale nedomnievam sa, že by mohlo dôjsť k väčšej eskalácii,“ uviedol pre portál ČT24 bezpečnostný analytik Vlastislav Bříza.
Bidenov krok podľa CNN pravdepodobne nepovedie k plnohodnotnému konfliktu Ruska s USA alebo jeho spojencami, pretože Moskva je na to teraz vojensky príliš slabá, ale môže znamenať zintenzívnenie niektorých ruských odstrašovacích taktík.
Zatiaľ čo niektorí americkí predstavitelia vyjadrili pochybnosti nad tým, či rakety dlhého doletu zmenia vývoj vojny, tento krok by mohol Kyjev dostať do lepšej vyjednávacej pozície, ak by sa začali rozhovory o prímerí.
Podľa zdrojov NYT je cieľom Bidenovho rozhodnutia tiež vyslať KĽDR odkaz, že jej vojaci sú v Rusku v zraniteľnej pozícii a že by nemala vysielať ďalších.
Podľa zdroja amerického spravodajského webu Axios sa povolenie vzťahuje iba na Kurskú oblasť, USA chcú týmto spôsobom odradiť KĽDR od vyslania ďalších posíl.
To by mohlo mať negatívny vplyv na protiofenzívu, pri ktorej sa Rusi snažia vytlačiť ukrajinské jednotky zo svojho územia, píše Ukrajinska pravda.
Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller dostal od médií aj otázku, či považuje za štandardné, aby odchádzajúca administratíva urobila krátko pred odovzdaním moci takýto zásadný krok. Miller reagoval, že Biden bol „zvolený na štvorročné obdobie, nie na obdobie troch rokov a 10 rokov mesiacov“.
Ako sa nová administratíva k rozhodnutiu o strelách postaví, nie je jasné. Niektorí komentátori to hodnotia tak, že Joe Biden chce vyeskalovať situáciu natoľko, aby sa Trump ocitol v ťažšej situácii, než v ktorej je teraz, a aby čelil výzvam.
S tým súhlasí amerikanista Jan Beneš. „Vytvára to tlak na novú administratívu, ktorá má nastúpiť do Bieleho domu o dva mesiace, a bude to vytvárať trochu inú pozíciu na vyjednávanie a premýšľanie o tom, čo ďalej s Ukrajinou, ako ju ďalej podporovať zo strany Spojených štátov,“ podotkol odborník, ktorého cituje ČT24.
Za Bidenovým krokom nevidí nejakú pascu namierenú proti Trumpovi, ale skôr strategický cieľ a potrebu vyjadriť podporu Kyjevu, ktorý čelí silnej ruskej ofenzíve.
Nechcel to urobiť pred voľbami, pretože by to bola zbytočná karta, ktorá by hrala do nôt súperovi. Biden si teda počkal a zároveň dostal ďalší motív, ktorým je zapojenie severokórejských vojakov.
„Je to jeho priama reakcia na to, že demokrati prehrali voľby a teraz to chce republikánom skomplikovať. Trump sa totiž počas mierových rokovaní počas svojho prvého mandátu zblížil so severokórejským diktátorom Kimom. No a Biden teraz vytvoril situáciu, že americké rakety v rukách Ukrajincov budú útočiť na vojakov KĽDR na ruskom území. To môže ešte viac vyostriť už tak napäté vzťahy medzi USA a ázijskou diktatúrou. Aj preto si myslím, že prvé, čo urobí Trump po nástupe do funkcie, bude, že zruší Bidenovo povolenie,“ podotkol Vojáček.
Či Trump Bidenovo povolenie zruší, keď sa ujme funkcie, nie je jasné. Novozvolený prezident však dlhodobo kritizuje výšku americkej finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine a tvrdí, že vojnu rýchlo ukončí, hoci nespresnil ako.
Trump predtým hovoril o tom, že obmedzí, prípadne zastaví, pomoc Kyjevu. Avizoval tiež, že chce rokovať s Moskvou o mieri, a po voľbách podľa médií hovoril s Putinom, čo Kremeľ neskôr poprel.
Faktom však je, že väčšina podporovateľov republikánov je za zastavenie finančnej aj vojenskej podpory Ukrajiny. Podľa prieskumu inštitútu Pew Research sa tak vyjadrilo 62 percent Američanov, ktorí sa identifikujú ako republikáni.
Zatiaľ čo samotný Trump Bidenovo rozhodnutie doteraz nekomentoval, jeho syn Donald Trump ml. sa na sociálnej sieti svojím postojom netajil.
„Zdá sa, že vojenský priemyselný komplex sa chce uistiť, že spustí tretiu svetovú vojnu skôr, ako bude mať môj otec šancu vytvoriť mier a zachrániť životy,“ napísal.
Medzi republikánmi sa však nájdu aj výnimky. Ukončenie podpory Ukrajiny nepovažuje za dobrý nápad napríklad James Gilmore, ktorý počas prvého funkčného obdobia Trumpa slúžil ako vyslanec USA pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
V rozhovore pre BBC povedal, že je presvedčený, že je to „Putin, kto eskaloval vojnu“ nasadením severokórejských vojakov a USA nemôžu „len tak stáť bokom a nechať tohto diktátora ísť dopredu a dobyť Ukrajinu“.
„Nepáči sa mi to a beriem to všetko veľmi vážne, ale rozhodnutie nie je naše. Rozhodnutie nám vnucuje Putin - diktátor,“ povedal.
Ukrajinci majú už nejaký čas v arzenáli rakety ATACMS, ako aj britské a francúzske rakety Storm Shadow/SCALP podobného doletu, hoci presné počty nie sú známe. V Rusku ich však nemohli používať.
Po zrušení obmedzenia zo strany USA sa teraz očakáva, že rovnaký krok urobia aj ostatní spojenci Kyjeva. Podľa zdroja francúzskeho denníka Le Figaro už však Paríž aj Londýn takéto povolenie vydali. Británia ani Francúzsko to však zatiaľ nepotvrdili.
Ukrajina má dlhodobo záujem aj o nemecké rakety Taurus s doletom až 500 kilometrov, ktoré dokážu ničiť bunkre. Podľa hovorcu nemeckej vlády sa na postoji kancelára Olafa Scholza nič nezmenilo ani po rozhodnutí Američanov.
„Som proti tomu, aby nami dodávané zbrane dopadali hlboko na ruské územie. A svoj postoj k dodávkam riadených striel z Nemecka nezmením,“ uviedol Scholz. Túto otázku pritom dostal iba týždeň po svojom medializovanom rozhovore s Vladimirom Putinom, s ktorým predtým nehovoril dva roky.
Rozviazanie rúk v súvislosti s používaním rakiet proti cieľom hlboko na ruskom území Ukrajinci vnímajú ako psychologický zlom. Rusi sa už nemôžu cítiť v bezpečí na vlastnom území, čo bude mať vplyv na ich vojnovú logistiku.
Podľa informácií NYT budú americké rakety nasadené primárne proti ruským a severokórejským vojakom s cieľom brániť ukrajinské jednotky v západoruskej Kurskej oblasti.
Kyjev dlho nečakal a doterajšie tabu prekročil už v noci z pondelka na utorok. Ukrajinská armáda zaútočila na vojenské sklady pri meste Karačev v ruskej Brianskej oblasti šiestimi americkými balistickými raketami ATACMS. Rusi tvrdia, že cieľ zasiahla iba jedna zo striel, podľa Ukrajincov boli škody väčšie a nasledovalo niekoľko sekundárnych výbuchov.
„Nebolo jasné, či je uvoľnenie používania rakiet ATACMS viazané iba na ten kurský výbežok, ako tvrdil NYT. Podľa vývoja v posledných hodinách sa však zdá, že by to mohlo platiť pre celé ruské územie. V dosahu už budú mnohé zaujímavé ciele, no napriek tomu sa nedá povedať, že by to malo zmeniť priebeh celej vojny. A to najmä z dôvodu, že Ukrajinci tých striel ATACMS nemajú v dostatočnom počte,“ hovorí Vojáček.
Ak by sa však potvrdilo, že k uvoľneniu obmedzení sa pridali aj ďalší spojenci, situácia by podľa neho mohla byť iná.
„O nejakom zásadnejšom vplyve kroku Washingtonu by sme sa však mohli baviť v prípade, že by ho so svojimi raketami nasledovali aj ďalší spojenci. Francúzske rakety SCALP a ich britská verzia Storm Shadow spoločne s nemeckými strelami Taurus majú dokonca ešte väčší dolet ako tie americké. Najdôležitejšie sú však ich počty,“ dodal analytik.
V dosahu rakiet ATACMS je celkovo až 225 vojenských zariadení na ruskom území. Rusi sa na túto hrozbu začali pripravovať už pred mesiacom.
Z leteckých základní začali presúvať techniku a personál, aby na nich strely dlhého doletu nedosiahli. Podľa webu Politico, ktorý sa odkazuje na nemenovaného predstaviteľa Bidenovej administratívy, Moskva nechala premiestniť z týchto základní deväťdesiat percent lietadiel.
Rusko podniklo kroky na minimalizáciu škôd, analytici sa však zhodujú, že odteraz bude musieť Moskva postupovať oveľa opatrnejšie, čo by mohlo skomplikovať logistiku.
Okrem spôsobených škôd sa však podľa Vojáčka Ukrajinci spoliehajú aj na psychologický efekt úderov vo veľkých mestách v ruskom vnútrozemí.
„Prieskumy ukázali, že nie na vidieku, ale práve vo veľkých ruských mestách má vojna najväčšiu podporu. A je to preto, že majú pocit, ako keby sa ich to ani veľmi netýkalo. Pokiaľ by však takýmto spôsobom Ukrajinci priniesli vojnu aj priamo k nim, tak by to mohlo zmeniť náladu v Rusku a s tým by sa Putin už iba veľmi ťažko vyrovnal,“ myslí si Vojáček.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
