Ľudia si čoraz častejšie volia politikov, ktorí preberajú slovník krajnej pravice. Niektorí to pripisujú neschopnosti ľavice viezť štát, iní radikalizácii mladých ľudí. O tom, prečo tento trend vznikol, sme sa rozprávali s odborníkom na krajnú pravicu.
Rok 2024 sa do histórie zapíše ako najväčší volebný rok v histórii. K urnám sa počas neho dostavili (a ešte dostaví) približne dve miliardy ľudí v 50 krajinách, píše Euronews. Medzi tie najväčšie volebné udalosti z pohľadu Európy patria určite voľby do europarlamentu a americké voľby prezidenta, ktoré nás čakajú 5. novembra.
Obdobie volieb ukázalo istý trend a možnú zmenu v smerovaní verejnej mienky. V Európskom parlamente si síce centristická Európska ľudová strana udržala svoju pozíciu lídra, podľa portálu Atlantic Council sa však zvýšil počet voličov krajnej pravice.
Epicentrom tohto nového trendu sa stalo Francúzsko, v ktorom pravicová strana líderky Marine Le Pennovej získala takmer dvakrát viac hlasov ako Macronovi centristi.
Krajne pravicové strany, ktoré v niektorých prípadoch preberajú až slovník extrémistických strán, si zvolili za tento rok v rôznych typoch volieb napríklad v Rakúsku, Belgicku, Česku, Maďarsku, Macedónsku alebo Japonsku. Krajín, v ktorých sa zvýšili preferencie krajne pravicových strán, je však omnoho viac.
„Za týmto nárastom sa skrýva viacero faktorov, ktoré sú v niektorých prípadoch spoločné a v iných prípadoch sa líšia od krajiny ku krajine. Jedným z týchto dôvodov sú aj zlyhania iných politických strán, a to či už v dôsledku korupcie alebo neschopnosti osloviť niektoré časti voličského spektra,“ vysvetlil odborník na krajnú pravicu Tomáš Nociar.
Začiatkom novembra sa proti sebe v prezidentských voľbách v Spojených štátoch postavia dvaja kandidáti – Kamala Harrisová za demokratov (ľavičiari) a Donald Trump za republikánov, v našom ponímaní konzervatívci.
Trumpove výroky sa napriek tomu viackrát priblížili, ak nie aj rovnali, s tými, za ktoré by sa nemusela hanbiť ani krajná pravica. Rozruch vyvolali najmä jeho prehlásenia na tému imigrantov. V prvej prezidentskej debate medzi ním a Harrisovou uviedol, že v meste v štáte Ohio imigranti z Haiti jedia domáce zvieratá.
Na stretnutí v Madison Square Garden zase vyhlásil, že ak bude prezidentom, zastaví príliv „kriminálnikov“, ktorí „vtrhli“ do Spojených štátov, píše CNN. Harrisovej podporovatelia ho prirovnávajú k Hitlerovi.
Podľa Nociara sa však vyjadrenia oboch kandidátov nedajú označiť za extrémistické.
„Politický extrémizmus je antidemokratickou politickou doktrínou, ktorá sa snaží o nahradenie demokracie autokraciou. Z tohto hľadiska ani jedno z týchto vyjadrení nespĺňa atribúty extrémizmu,“ uviedol.
Harrisovej vyjadrenia sú podľa neho skôr kampaňovým krokom, ktorým sa jej tím snaží o diskvalifikáciu svojho politického oponenta. V prípade Trumpových komentárov ide zase podľa odborníka o prejavy xenofóbie a ultranacionalizmu.
Mnohé médiá či odborníci popularitu krajnej pravice a extrémistov pripisujú radikalizácii mladých ľudí prostredníctvom sociálnych sietí (najmä TikToku).
Na nich si založili pomerne populárne platformy a siete fanúšikov. Využili na to najmä strach z migrácie a vojnu na Ukrajine.
„Sociálne siete predstavujú živnú pôdu pre šírenie polarizujúcich tém, do ktorých patria vyjadrenia proti imigrantom a rôzne nepravdy,“ povedal odborník.
Dodal, že navyše poskytujú politikom možnosť priamo komunikovať s mladšími voličmi a šíriť svoje posolstvá bez verifikácie informácií, kritiky médií či oponentúry.
Navyše, nemecký výskumník Tim Gensheimer, ktorý sa zaoberá prístupmi mladých ku voľbám, pre nemecký portál Handelsblatt zdôraznil, že mladí ľudia majú tendenciu presahovať svojimi názormi až do extrémov a sú veľmi polarizovaní. To znamená, že spolu nevedia nájsť spoločnú reč a volia skôr strany na okrajoch spektra.
„Mladí voliči majú oproti zvyšnej časti voličského spektra tendenciu vo väčšej miere reflektovať sociokultúrne témy súvisiace s politikami identít, okolo ktorých sa v súčasnosti vytvára politická polarizácia a vedú sa takzvané kultúrne vojny prospievajúce k spoločenskej radikalizácii,“ vysvetlil Nociar.
To sa podľa neho v mnohých krajinách prejavuje aj zvýšenou podporou radikálnych politických strán a hnutí zo strany mladých ľudí. Tieto strany sú predovšetkým na pravej strane politického spektra.
Na Slovensku máme také strany, ktoré sa pokojne môžu označiť za extrémistické. Jedna z nich – Kotleba ĽSNS – bola dokonca donedávna v parlamente. Také niečo sa za posledné roky stalo iba v zopár krajinách Európskej únie.
Nociar poznamenal, že okrem toho, že aj na Slovensku na základe volebných výsledkov z minulého a tohto roka stúpa vplyv krajnej pravice, tak navyše aj upadá demokracia. A to sa prejavuje rozkladom inštitúcií, ktoré podporujú jej fungovanie.
„Zároveň ide o špecifickú krajinu, kde je krajná pravica natoľko etablovaná, že posledné tri volebné obdobia bola bez prestávky súčasťou vládnych koalícií,“ dodal.
Prečo sa čoraz viac mladých voličov prikláňa k extrémom? O tom sa rozprávali v Teleráne:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
