Vladimir Putin na summite povedal, že túžbu o vstup do skupiny BRICS vyjadrilo už viac než 30 krajín.
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu na úvod oficiálneho otvorenia summitu BRICS vyhlásil, že v súčasnosti prebieha „dynamický a nezvratný“ proces utvárania multipolárneho svetového poriadku.
Táto skupina rozvíjajúcich sa ekonomík podľa neho posilňuje svoju autoritu v medzinárodných záležitostiach. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
V ruskom meste Kazaň sa od utorka na trojdňovom summite BRICS stretáva približne 20 hláv štátov a predsedov vlád. Medzi nimi je aj čínsky prezident Si Ťin-pching, indický premiér Naréndra Módí či turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Skupinu BRICS pôvodne tvorili iba Brazília, Rusko, India a Čína, neskôr sa pridala Juhoafrická republika a za posledný rok aj Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Podľa agentúry TASS je plným členom aj Saudská Arábia, tá to však zatiaľ oficiálne nepotvrdila.
Putin na summite povedal, že túžbu o vstup vyjadrilo už viac než 30 ďalších krajín. Zároveň vyzval súčasných členov, aby zvážili, ako by mohli riešiť najnaliehavejšie otázky vo svete vrátane „akútnych regionálnych konfliktov“.
Taktiež navrhol, aby okrem rozširovania diskutovali aj o užšej finančnej spolupráci a vzniku aliancie v odvetví umelej inteligencie, ktorá by regulovala a stanovovala etické normy.
Vo svojom prejave hovoril aj o myšlienke vytvoriť burzu obilia medzi krajinami BRICS, ktoré patria medzi „najväčších svetových producentov obilnín, strukovín a olejnín“.
Podľa neho by takýto spôsob chránil obchodovanie medzi nimi aj ďalšími krajinami na globálnom Juhu pred vonkajšími zásahmi a „pokusmi o vytvorenie umelého nedostatku potravín“. Neskôr by sa táto burza mohla pretvoriť na obchodovanie s inými komoditami.
Šéf Kremľa sa zorganizovaním summitu v Kazani podľa AFP snaží dokázať Západu, že pokusy izolovať Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu zlyhali.
Moskva zároveň dúfa, že BRICS sa stane akousi protiváhou západných medzinárodných organizácií, ako je skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7. Tento postoj podporuje aj Si Ťin-pching.
S Putinom sa vo štvrtok na okraj záverečného dňa summitu stretne aj generálny tajomník OSN António Guterres. Proti tejto schôdzke sa ohradila Ukrajina, podľa ktorej Guterres odmietol jej pozvanie na mierový summit vo Švajčiarsku, no na pozvanie „od vojnového zločinca Putina“ do Kazane prišiel.
Hovorca šéfa OSN tvrdí, že návšteva v Rusku sa koná v rámci pravidelnej účasti na „organizáciách s veľkým počtom dôležitých členských štátov“. Označil to tiež za príležitosť na „opätovné potvrdenie dobre známych postojov“ Guterresa ku konfliktu na Ukrajine „a podmienok pre spravodlivý mier“.
Európska únia v stredu apelovala na lídrov zúčastňujúcich sa na summite skupiny BRICS v Rusku, aby prezidenta Vladimira Putina vyzvali na ukončenie vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Hovorca Európskej komisie Peter Stano tvrdí, že Rusko svoje predsedníctvo v BRICS „zneužíva“, pričom poukázal na skutočnosť, že na Putina je Medzinárodným trestným súdom (ICC) so sídlom v Haagu od marca 2023 vydaný zatykač.
ICC vtedy obvinil Putina i ruskú ombudsmanku pre ľudské práva Mariju Ľvovovú-Belovovú z vojnového zločinu, ktorým je deportácia ukrajinských detí do Ruska.
Európska únia podľa Stana verí, že všetci účastníci summitu BRICS v Kazani využijú túto udalosť a opätovne vyzvú Putina, aby okamžite ukončil vojnu proti Ukrajincom.
Hovorca eurokomisie povedal, že šéf OSN má podporu Bruselu. „Veríme, že posilní výzvu adresovanú Rusku a Putinovi, aby úplne a bezpodmienečne zastavili brutálnu agresiu voči ukrajinskému národu,“ doplnil.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok o zatykači ICC na Vladimira Putina.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
