Firma Oceangate pripravila pred rokom ponorku Titan, ktorá mala posádku zniesť 3800 metrov pod hladinu Atlantiku, aby mohla navštíviť vrak Titanicu. Ponor však dopadol tragicky, keď plavidlo utrpelo zlyhanie a všetkých päť ľudí na palube zomrelo. Dodnes sú však isté veci ohľadom tohto incidentu nejasné.
V pondelok 16. septembra pobrežná stráž Spojených štátov zorganizovala verejné vypočuvanie s cieľom preskúmať, prečo sa táto katastrofa stala, píše BBC.
Ponorka Titan začala svoj zostup ráno 18. júna 2023. Na palube boli generálny riaditeľ spoločnosti Oceangate Stockton Rush, britský prieskumník Hamish Harding, skúsený francúzsky potápač Paul Henri Nargeolet, britsko-pakistanský obchodník Shahzada Dawood a jeho 19-ročný syn Suleman.
Neskôr v ten deň, keď sa plavidlo nevynorilo, bola o tom informovaná americká pobrežná stráž, čo vyvolalo rozsiahlu pátraciu a záchrannú operáciu. Svet sledoval a čakal na správy o nezvestnej ponorke. 22. júna objavili pozostatky ponorky asi 500 metrov od Titanicu. Titan implodoval len hodinu a 45 minút po ponore.
Tí na Titane mohli zostať v kontakte s podpornou loďou Polárny princ pomocou textových správ odoslaných cez jej palubný komunikačný systém. Protokol týchto výmen by mohol odhaliť, či existovali nejaké náznaky, že ponorka zlyhá.
Plavidlo malo tiež akustické monitorovacie zariadenie. „Stockton Rush bol presvedčený, že ak dôjde k bezprostrednému zlyhaniu ponorky, systém dostane zvukové varovanie,“ vysvetlil popredný hlbinný prieskumník Victor Vescovo.
Ak sa počas zostupu nevyskytli žiadne zjavné problémy a nezazneli alarmy, posádka si nemusela byť vedomá svojho blízkeho tragického osudu. Samotná implózia bola totiž okamžitá.
Forenzní experti skúmali trosky Titanu, aby našli príčinu zlyhania. Objavili viacero problémov v dizajne ponorky.
Napríklad okno bolo výrobcom odporúčané iba do hĺbky 1 300 metrov. Titan sa však potápal takmer trikrát hlbšie. Trup mal tiež nezvyčajný valcový tvar. Väčšina hlboko-morských ponoriek má guľovitý trup, aby bol účinok drviaceho tlaku hlbiny rozdelený rovnomerne.
Navyše bol vytvorený z uhlíkových vlákien, čo je nekonvenčný materiál pre hlboko-morské plavidlo. „Uhlíkové vlákno sa považuje za materiál, ktorý je [v hlbokom oceáne] nepredvídateľný,“ uviedol generálny riaditeľ Triton Submarines Patrick Lahey.
Obavy vyvolali aj spoje medzi rôznymi materiálmi. Uhlíkové vlákno bolo pripevnené k dvom prstencom z titánu, čo vytváralo slabé miesta.
Po ponorke pátrali lode, lietadlá a diaľkovo ovládané vozidlá. Pár dní od začiatku hľadania sa objavili správy o podvodných zvukoch, ktoré zachytil sonar pátracieho lietadla. Stále nie je jasné, aké zvuky to boli. Oceán je totiž hlučný sám o sebe.
V čase, keď ponorka zmizla, zachytil sonarový systém amerického námorníctva relevantnejší podmorský zvuk, a to akustický signál zodpovedajúci implózii. Informácie boli zverejnené až v deň, keď sa našli pozostatky Titanu.
Mnohí sa obávali, že ponorka od spoločnosti Oceangate nie je dostačujúca na takúto výpravu. Dokumenty amerického súdu z roku 2018 ukazujú, že identifikovali množstvo „vážnych bezpečnostných problémov“ a nedostatok testov by mohlo „vystaviť cestujúcich potenciálnemu extrémnemu nebezpečenstvu v experimentálnej ponorke“.
Inžinieri zo spoločnosti Marine Technology Society tiež uviedli, že experimentálny prístup spoločnosti Oceangate by mohol viesť k „negatívnym výsledkom (od menších až po katastrofické)“ v liste zdieľanom s Rushom.
V e-mailovej výmene hlboko-morský špecialista Rob McCallum povedal Rushovi, že ponorka by sa nemala používať na komerčné hĺbkové ponory a pasažierov dostáva do „nebezpečnej dynamiky“.
Rush mu však oponoval a povedal, že ho „unavujú hráči z odvetvia, ktorí sa snažia použiť bezpečnostný argument na zastavenie inovácií“. Varovania, že ponor niekoho zabije, odmietol ako „nepodložené“.
Hlboko-morské ponorky môžu prejsť rozsiahlym hodnotením bezpečnosti, ktoré vykonávajú nezávislé, špecializované námorné organizácie. Spoločnosť Oceangate sa rozhodla nevystaviť Titan týmto procesom.
Hodnotenie by potvrdilo, či plavidlo spĺňalo určité normy. Takéto certifikovanie však nie je povinné. Podľa Rusha by to spomalilo inovácie.
V spomínanej e-mailovej výmene povedal, že nepotrebuje kúsok papiera, aby ukázal, že Titan je bezpečný, a že na ponor postačia jeho vlastné protokoly a „informovaný súhlas“ cestujúcich. Cestujúci na Titane zaplatili za miesto až 250 000 dolárov a všetci museli podpísať zrieknutie sa zodpovednosti.
Verejné vypočutia potrvajú dva týždne. Odpovede, ktoré poskytuje, by mohli zabrániť tomu, aby sa podobná katastrofa zopakovala.
Pozrite si reportáž Televíznych novín o najväčšej zbierke Titanicu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
