K povinnej vojenčine sa prikláňajú ďalšie európske krajiny. Láka ich aj švédsky model

K povinnej vojenčine sa prikláňajú ďalšie európske krajiny. Láka ich aj švédsky model
Ilustračná snímka. Zdroj: Profimedia.sk

Chorvátsko sa od nového roku vráti k povinnej vojenskej službe. A nie je jediné. K povinnej vojenčine sa postupne vracajú aj ďalšie krajiny.

Opätovné zavedenie brannej povinnosti na posilnenie európskych armád? Túto otázku si kladie čoraz viac krajín Európskej únie. Postavenie a budúcnosť ozbrojených síl sa do centra pozornosti dostali v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.

Jedným z riešení, ktoré sa objavujú z rôznych častiach EÚ na doplnenie armád, je zavedenie povinnej brannej povinnosti. Povinná vojenčina v súčasnosti už platí v deviatich krajinách: Cyprus, Grécko, Rakúsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko, Švédsko a Dánsko.

Prečítajte si tiež:

Profesionálna armáda nemusí v prípade veľkého konfliktu stačiť

Historicky sa zavedenie vojenskej brannej povinnosti datuje do napoleonskej éry, keď sa národné štáty rozhodli hromadne odviesť občanov. Roľníci, obchodníci a remeselníci – ktorí nikdy nedržali muškety – sa tak ocitli na bojiskách jednak preto, že krajiny potrebovali čo najpočetnejšie armády ale aj preto, aby šľachtu zbavili povinnosti cvičiť vojakov, čo stálo nemalé peniaze.

​V druhej polovici 20. storočia však koniec obáv z vojenských prevratov, ktoré boli držané na uzde aj s armádou zloženou z obyčajných občanov, technologický rozvoj a zmenšený rozsah konfliktov zahŕňajúcich západné krajiny podnietili štáty, aby sa priklonili k vytváraniu armád tvorených profesionálmi.

Európske krajiny však teraz zisťujú, že profesionálna armáda nemusí v prípade konfliktu veľkého rozsahu stačiť. Naposledy sa od tohto roku k povinnej službe v armáde vrátilo Lotyšsko.

To od všetkých mužov s lotyšským občianstvom požaduje, aby vo veku medzi 18 a 27 rokmi absolvovali ročnú vojenskú službu. Krajina pritom pôvodne základnú vojenskú službu po vstupe do NATO v roku 2004 zrušila.

Poslednou krajinou, ktorá sa rozhodla zaviesť povinnú vojenčinu, je Chorvátsko, ktoré prešlo na systém založený na dobrovoľnosti v roku 2008.  Zmena vstúpi do platnosti od začiatku budúceho roka, s tým, že služba v chorvátskej armáde potrvá dva mesiace.

Rovnaký krok zvažuje v súvislosti s aktuálnou bezpečnostnou situáciou v Európe aj susedné Srbsko. Debaty o návrate povinnej vojny prebiehajú aj v Nemecku a Francúzsku.

Prečítajte si tiež:

Nemecko sa chce inšpirovať Švédskom

Berlín aktuálne zvažuje zavedenie takzvaného „švédskeho modelu“. Minister obrany Boris Pistorius (SPD) tento rok uviedol, že Nemecko podľa neho urobilo chybu, že odvody zrušilo. „Som presvedčený, že Nemecko potrebuje nejaký druh vojenskej brannej povinnosti,“ vyhlásil.

Švédsky model spočíva v tom, že všetci muži a ženy musia po dovŕšení plnoletosti vyplniť vojenský dotazník a armáda si potom vyberie najlepších a najvhodnejších jedincov, ostatným službu odpustí.

Samo Švédsko zrušilo povinnú vojenskú službu v roku 2010. Už o sedem rokov neskôr ale prešlo na spomínaný výberový systém. Naposledy v roku 2023 povolalo do služby zo 110-tisíc Švédov, ktorí dovŕšili plnoletosti, 28-tisíc vhodných jedincov.

Na zrušenie povinnej vojenskej služby sa neodhodlalo po konci studenej vojny iba šesť súčasných členov NATO. Medzi nimi napríklad Turecko, Fínsko alebo Estónsko.

Z krajín EÚ platí povinnosť „ísť na vojnu“ naďalej napríklad v Dánsku, Rakúsku a tiež v Nórsku, kde odvodom podliehajú rovnako ako vo Švédsku (a napríklad aj Izraeli) nielen muži, ale aj ženy.

Zaujímavosťou je, že zrušenie povinnej vojenčiny odmietli pred niekoľkými rokmi v referende aj neutrálni Švajčiari, a to ešte v čase, keď na Ukrajine nezúrila vojna.

Prečítajte si tiež:

Minister obrany Kaliňák: Cestou povinnej vojenčiny sa nevydáme

Na Slovensku sa éra brannej povinnosti skončila 22. decembra 2005, keď odišlo do civilu posledných 214 vojakov základnej vojenskej služby z kasární v Kežmarku a bratislavských Vajnôr. Od januára 2006 má Slovenská republika (SR) iba profesionálne ozbrojené sily.

Diskusie o obnovení povinnej vojenčiny sa nevyhli ani Slovensku. Ministerstvo obrany už však avizovalo, že touto cestou sa nevydá. Posilniť bojaschopnosť našej krajiny by však malo sprístupnenie možnosti prihlásiť sa do aktívnych záloh pre všetkých občanov.

Podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) by sa mohli rozšíriť o tzv. národnú brigádu, ktorú by tvorili dobrovoľníci. Predpokladá, že návrh by mohol byť v parlamente predložený v októbri.

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Armáda

Dôležité udalosti