Vedci vykonali virtuálnu pitvu slávnej kričiacej múmie. Desivý výraz tváre môže byť dôsledok unikátneho javu

Vedci vykonali virtuálnu pitvu slávnej kričiacej múmie. Desivý výraz tváre môže byť dôsledok unikátneho javu
Zdroj: Profimedia.sk

Pri virtuálnej pitve múmie využili aj technológiu röntgenovej difrakcie, vďaka ktorej mohli preskúmať zloženie kože, vlasov a dlhej čiernej parochne. Prvé, čo si všimli bolo, že múmia je vzhľadom na svoj vek dobre zachovaná.

Aj keď za svojho života nevládla Egyptu, patrí medzi najznámejšie múmie objavené v Egypte. Viac ako urodzenému pôvodu totiž za svoju výnimočnosť vďačí výrazu tváre plného agónie.

​Mumifikované telo ženy pochovanej pred 3500 rokmi fascinuje vedcov už od jeho nálezu v roku 1935. Objavili ho v drevenej rakve pod hrobkou Senmuta – významného architekta za vlády kráľovnej Hatšepsut.

Vedcom už dlho lámalo hlavou, prečo má staroegyptská múmia taký zarážajúci výraz. Objasnenie okolností smrti by navyše mohli vrhnúť viac svetla na pôvod ženy, ktorý je stále nejasný. Predpokladajú však, že patrí do rodiny architekta Senmuta.

Ten mal v Egypte veľký vplyv, čo dokazuje množstvo jeho titulov a funkcií. Na niekoľko rokov sa stal druhou najdôležitejšou osobou v kráľovstve, keď si ho panovníčka Hatšepsut vybrala ako svojho hlavného poradcu. Taktiež vychovával princeznú Nefrure a bol zodpovedný za správu pokladnice.

„Aj keď pri kričiacej múmii nebolo zaznamenané žiadne meno, bola pravdepodobne blízkym členom rodiny, ktorý mal byť pochovaný a zdieľať miesto večného odpočinku s rodinou,“ uviedla pre The Guardian profesorka rádiológie Sahar Saleemová z Káhirskej univerzity.

V hrobke neďaleko Luxoru objavili archeológovia aj pohrebnú komoru pre Senmutovu matku Hat-Nufer, ako aj jednotlivé pohrebiská ďalších jeho príbuzných.

Keďže tam sa poznatky vedcov končili, výskum sa z archívov presunul do laboratórií.

Prečítajte si tiež:

​Profesorka Saleem a ďalšia spoluautorka štúdie Dr Samia El-Merghaniová v časopise Frontiers in Medicine uvádzajú, že ich hlavným pracovným nástrojom bola počítačová tomografioa (CT).

Pri virtuálnej pitve múmie využili aj technológiu röntgenovej difrakcie, vďaka ktorej mohli preskúmať zloženie kože, vlasov a dlhej čiernej parochne. Prvé, čo si všimli bolo, že múmia je vzhľadom na svoj vek dobre zachovaná.

Žena počas života merala 155 cm a v čase úmrtia mala 48 rokov. Laboratórne testy odhalili, že trpela artritídou, ktorá sa jej rozšírila aj do chrbtice. Čo je však pre výskum najpodstatnejšie, vedci nenašli žiadne známky balzamovacieho rezu a všetky orgány boli stále vo vnútri múmie.

„Bolo to pre mňa prekvapením, pretože klasická metóda mumifikácie v Novej ríši (1550-1069 pred Kristom - pozn. red.) zahŕňala odstránenie všetkých orgánov okrem srdca," podotkla Saleem.

Zatiaľ čo štúdia uvádza, že takéto opomenutie bolo často spôsobené menej kvalitnou mumifikáciou, ktorú si mohli dovoliť chudobnejšej vrstvy obyvateľstva, podľa Saleem toto nebol ten prípad.

Naznačuje to fakt, že na tele našli šperky zo zlata i striebra a drahé balzamovacie ingrediencie z dovozu, aké prislúchali iba pochovávaniu ľudí z vyššej spoločnosti vtedajšieho Egypta.

Prečítajte si tiež:

Súboj viacerých teórií

Jedna z teórií, ktorej cieľom bolo vysvetliť, prečo má múmia taký desivý výraz tváre pritom tvrdila, že išlo o dôsledok nekvalitného balzamovania.

Saleem a jej tím však tvrdia, že skôr ako nekvalitne odvedená práca balzamovačov by sa za otvorenými ústami mohla skrývať extrémne zriedkavá forma okamžitej posmrtnej stuhnutosti svalov (rigor mortis).

„Prišli sme s teóriou, že dôvodom [tohoto otvorenia úst by mohla byť [bolestivá] smrť alebo emocionálny stres a následné posmrtné kŕče spôsobili, že jej tvár stuhla a zachovala sa presne v takej podobe aká bola v čase smrti,“ priblížila Saleem.

Príčina smrti však zostáva naďalej nejasná, zatiaľ čo výskumníci poznamenávajú, že iní odborníci navrhli, že kričiaci výraz tváre môže byť výsledkom pohrebných procedúr alebo zmien po smrti.

Oponentkou novej teórie je aj Salima Ikramová, uznávaná univerzitná profesorka na Americkej univerzite v Káhire, ktorú nový výskum nepresvedčil.

„Naozaj si nemyslím, že tento kŕč by bol niečím, čo by sa balzamovač snažil udržať na večnosť. Preto si myslím, že za výrazom je niečo iné,“ povedala a dodala, že proces sušenia počas mumifikácie trvá 40 dní. „Určite mohli zmeniť jej črty tváre," dodala.

Vedci zrekonštruovali tvár najznámejšej peruánskej múmie. Viac sa dozviete z archívneho príspevku v priloženom videu.

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Veda a technika

Dôležité udalosti