V prípade získania demokratickej nominácie zrejme budú jej hlavnou agendou v kampani interrupcie. Republikáni jej určite budú vyčítať nezvládnutie migračnej krízy.
Americké prezidentské voľby sa dočkali ďalšieho zvratu. Úradujúca hlava štátu Joe Biden po odstúpení z boja o Biely dom ukázal na svoju viceprezidentku, ktorá by ho mala nahradiť.
Kamala Harrisová zatiaľ nomináciu oficiálne nedostala, podporu jej však vyjadrili poprední zástupcovia Demokratickej strany aj predsedovia organizácií vo všetkých 50 štátoch USA.
Po Hillary Clintonovej by sa tak mohla stať druhou ženou, ktorá získala nomináciu od jednej z dvoch hlavných politických strán v USA.
Harrissová je doposiaľ najvyššie postavenou ženou v americkej politike a zároveň prvou viceprezidentkou afroamerického a indoamerického pôvodu.
Od začiatku svojho mandátu sa chopila významných úloh. Už pri jej nástupe sa hovorilo, že by sa po Bidenovom odchode na politický dôchodok mohla stať hlavnou tvárou a hlasom demokratov. Za tri roky sa jej však nepodarilo presadiť mnohé zo svojich návrhov a viazlo aj jej spojenie s voličmi, ktorých sa snažila osvojiť.
Kamala Devi Harrisová sa narodila 20. októbra 1964 v Oaklande v Kalifornii. Jej matka Shyamala Gopalanová pricestovala do Spojených štátov amerických (USA) ako 19-ročná. Stala sa biologičkou, zaoberala sa výskumom rakoviny prsníka.
Otec Donald Harris je ekonómom, emeritným profesorom Stanfordovej univerzity a pochádza z Jamajky. Kamala Harrisová sa v roku 2014 vydala za právnika Douglasa Emhoffa, ktorý má z prvého manželstva syna Colea a dcéru Ellu, žijú v Los Angeles.
Harrisová často s rodičmi navštevovala krajiny, z ktorých pochádzali, vyrastala v multietnickom prostredí. Rodičia sa rozviedli, keď mala sedem rokov. Ostala v starostlivosti matky, ktorá neskôr dostala ponuku pôsobiť v nemocnici v Montreale a vyučovať na McGillovej univerzite. Harrisová sa spolu s matkou ako 12-ročná presťahovala do Montrealu v kanadskej provincii Québec.
Neskôr úspešne vyštudovala politológiu a ekonómiu na Howardovej univerzite vo Washingotone, D.C. Získala tiež doktorát z práv na Kalifornskej univerzite.
Začala pôsobiť na úradoch prokuratúry v okresoch Alameda a San Francisco, neskôr na radnici v San Franciscu. V roku 2003 bola zvolená za okresnú prokurátorku v San Franciscu. Mala na starosti vraždy, vlámania či sexuálne útoky a ďalšiu trestnú činnosť.
Presadzovala druhú šancu pre páchateľov, ktorí boli usvedčení z užívania drog - aby si mohli dokončiť aspoň stredoškolské vzdelanie a získať zamestnanie. Zasadila sa tiež o potlačenie detskej prostitúcie a o zmenu pohľadu na túto trestnú činnosť, keďže chcela, aby štát posudzoval dievčatá v tomto veku ako obete. V roku 2007 svoju funkciu obhájila.
Vo voľbách v roku 2010 bola zvolená za generálnu prokurátorku Kalifornie za Demokratickú stranu. Žiadna žena pred ňou takúto funkciu v najľudnatejšom štáte USA nedosiahla. Svoju pozíciu obhájila opäť aj v roku 2014. V roku 2016 potom bola zvolená za senátorku zastupujúcu štát Kalifornia.
Harrisová bojovala za zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, presadzovala právo osôb rovnakého pohlavia na sobáš, vyslovovala sa proti trestu smrti.
V tomto období svojej politickej angažovanosti sa zoznámila s demokratom Joeom Bidenom, medzi jej priateľov patril aj Beau Biden, syn prezidentského kandidáta, ktorý v roku 2015 ako 46-ročný podľahol nádorovému ochoreniu.
Počas demokratických primárok v roku 2019 kritizovala svojho súpera Bidena, v decembri 2019 sa z kampane stiahla pre nedostatok finančných prostriedkov. Neskôr začala Bidena podporovať a ten si ju pre jej schopnosť osloviť aj menšiny vybral za viceprezidentku.
Táto udalosť ovplyvnila vzťah medzi ňou a Bidenovým úzkym kruhom. Ten nebol ideálny ani počas Harrisovej pôsobenia v Bielom dome, keď sa na verejnosť dostávali informácie, ktoré ju poškodzovali.
Na celoštátnom zjazde 19. augusta 2020 nominovala Demokratická strana 77-ročného Joea Bidena, bývalého senátora za štát Delaware a dvojnásobného viceprezidenta USA počas osemročného mandátu Baracka Obamu, za svojho oficiálneho prezidentského kandidáta.
Ďalší deň oficiálne nominovala na viceprezidentský post Kamalu Harrisovú.
V porovnaní s Bidenom má Harrisová jednu zásadnú výhodu. Pre jej potenciál osloviť aj menšiny a mladých ľudí je prirovnávaná k Barackovi Obamovi.
„Harrisová stelesňuje veľa vlastností, ktoré v roku 2008 stáli za úspechom Baracka Obamu. Mladá, nie bielej rasy, ktorá ponúkne víziu multikultúrnej Ameriky, ktorá bude jednotnejšia,“ uviedol pre Wall Street Journal politický vedec Jonathan Collins.
Ak sa Harrisová stane prezidentskou kandidátkou, jednou z jej najvýraznejších agend budú ženské práva. Právo na interrupciu je totiž najsilnejšou témou, ktorá mobilizuje voličky v kľúčových "swing", teda nerozhodných štátoch USA.
Politickí oponenti ju môžu atakovať najmä cez tému ilegálnej migrácie, ktorej riešením bola poverená Bidenom. Cieľom bolo zastaviť zastaviť prílev migrantov, ten sa však naopak ešte nabrala na tempe.
Hlavnou úlohou ako prezidentskej kandidátky pre Harrisovú bude dokázať, že má líderské schopnoti.
Aj keď Harrisová má podľa stávkových kancelárii iba 40 percentnú šancu, že porazí Donalda Trumpa, do volieb ešte zostávajú 4 mesiace a ako sme sa doteraz presvedčili, stať sa môže takmer čokoľvek.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
