Obdobie amerických dejín medzi atentátmi na prezidentov Kennedyho a Reagana bolo plné násilia. Teraz hrozí, že história sa bude opakovať. Dôsledky neúspešného útoku na Donalda Trumpa budú podľa českého amerikanistu Jana Hornáta ďalekosiahle.
Najhoršie obdobie americkej histórie po druhej svetovej vojne bol zrejme prelom šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Krajina rozdelená vojnou vo Vietname, protesty a násilie rovnako ako aj atentáty sa stali bežnou súčasťou spravodajstva. Nepodareným atentátom na Donalda Trumpa sa Spojené štáty k tomuto kritickému bodu významne priblížili.
Pokus o atentát na exprezidenta Trumpa ešte prehĺbi priekopy v polarizovanej krajine, a to ako medzi voličmi, tak medzi politikmi. Zároveň ide o natoľko významný incident, že spĺňa definíciu čiernej labute – nečakanej udalosti, ktorá zásadne zmení nazeranie na vec a vynútila zmenu stratégie.
Kampaňové tímy ako demokratov, tak aj republikánov po neúspešnom atentáte prepisujú prejavy a sťahujú objednané politické spoty.
„Kampane sú decentralizované, niektoré reklamy platia na kandidátoch nezávislé združenia a pre tímy oboch kandidátov nie je úplne jednoduché kontrolovať, akým spôsobom sú kandidáti vyobrazovaní. Tá časť kampane, ktorú však môžu kontrolovať, bude podľa mňa miernejšia a namierená skôr na to, ktorý z kandidátov je lepšou voľbou pre spájanie spoločnosti,“ myslí si český amerikanista Ján Hornát z Inštitútu medzinárodných štúdií Univerzity Karlovej.
Republikáni sú teraz na koni a u demokratov zavládol pesimizmus. Atentát na Trumpa má však potenciál zmobilizovať obidva voličské tábory.
„Do istej miery pôjde skutočne po atentáte o mobilizáciu oboch strán - republikáni na podporu ich ,mučeníka‘ a demokrati z obavy, že Trump bude silnejší a sebavedomejší ako vo svojom prvom období,“ doplnil amerikanista.
Obraz zakrvaveného Donalda Trumpa so vzdorovitým výrazom a zaťatou päsťou s americkou vlajkou v pozadí sa okamžite zaradil medzi ikonické momenty histórie USA.
Nielenže prežil výstrel, ktorý mu poranil ucho, atentát sa pre Trumpa stal aj potvrdením príbehu, ktorý o sebe roky budoval. Ten o tom, ako po ňom všetci idú, lebo ho nedokážu poraziť politicky.
Jedno však treba Trumpovi uznať - má vrodený inštinkt pre pôsobivé politické gestá. Jeho neochvejná reakcia navyše ešte viac zvýraznila rozdiel medzi ním a chradnúcim Joeom Bidenom, ktorého vek a zdravotná spôsobilosť boli doteraz najdominantnejšou témou kampane.
Pre svojich oddaných podporovateľov sa Trump stal doslova mučeníkom - ultimátnym preživším. Jeho kampaňový tím s cieľom čo najviac využiť tento moment rýchlo rozoslal fundraisingovú textovú správu, v ktorej citoval Trumpa: „Nikdy sa nevzdám!“
Demokrati medzitým zažívajú hlbokú krízu, keď sa ich kandidát Biden najskôr znemožnil v debate a aj jeho následné pokusy o ubezpečenie verejnosti, že ešte nepatrí do starého železa, sa skončili prinajmenšom rozpačito.
Napriek tomu z boja o znovuzvolenie odstúpiť nechce a podľa portálu Politico sa zdá, že jeho plánom je odolávať tlaku, kým nebude na zmenu kandidáta príliš neskoro.
„Existujú dôvody myslieť si, že snaha vytlačiť Bidena by mohla v najbližších týždňoch znova nabrať na obrátkach. Keď teraz Trump vyzerá ako postava hodná súcitu, miera znepokojenia ohľadom možnej straty oboch komôr Kongresu len narastá,“ uvádza Politico.
Nie je ťažké naraziť na názor, že voľby sú v podstate rozhodnuté a neúspešný atentát zaručil Trumpovi víťazstvo. Posledné prieskumy volebných preferencií však ukázali, že žiadny veľký prepad sa zatiaľ nekoná.
O pozitívnom efekte atentátu navyše môže hovoriť aj Bidenov tím. Pozornosť sa teraz strhla najmä na Trumpa a téma veku jeho súpera zmizla z predných stránok médií.
Do volieb stále zostávajú štyri mesiace a tento rok dokazuje, že sa môže stať celkom čokoľvek. To však nemení nič na tom, že Trump je nateraz jasným favoritom.
„Pokiaľ sa do novembra nestane opäť nejaká prevratná udalosť, tak preferencie amerických voličov smerujú k víťazstvu Trumpa,“ konštatuje Hornát.
Spojené štáty sú dnes až na zužujúci sa segment voličov úplne rozdelené na dva nezmieriteľné tábory. Na jednej strane stoja skôr progresívne zmýšľajúci demokrati a na druhej tradičné hodnoty podporujúci republikáni.
Výsledkom je, že sa voliči oboch prezidentských kandidátov zakopali v zákopoch a odmietajú uvažovať o kandidátovi druhej strany.
Napätie v spoločnosti sa s blížiacimi sa prezidentskými voľbami stupňovalo. Obidve strany ich totiž prezentujú ako stret dobra so zlom, kedy len ich kandidát zachráni USA. A voliči sa tým nechávajú strhnúť.
Demokrati na princípe Anti-Trump postavili už druhú kampaň. Od demokratov bežne počúvame, že Trump je existenčným ohrozením pre demokraciu a treba ho zastaviť za každú cenu.
Na druhej strane, Trump im svojimi činmi nahráva. Stačí si spomenúť na 6. január 2021, keď nepriamo vyzýval na demonštráciu svojich stúpencov, aby obsadili Kapitol, a odmietal uznať volebnú porážku z roku 2020.
V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že prvým veľkým násilím trumpovskej éry bolo, keď v roku 2017 aktivistický horlivec vzal tak vážne reči o ohrození Ameriky, že vyrazil postrieľať republikánskych kongresmanov trénujúcich bejzbal.
Podobné strašenie však funguje aj na strane republikánov, keď tvrdia, že Biden chce v USA presadiť ľavicovo-progresívne opatrenia, ktoré ľuďom nie sú vlastné. Umiernenosť úplne zmizla a obidve strany stavajú na vyhrotené emócie.
A v podhubí odporu voči druhej strane sa rodia nespokojenci, ktorí majú doma zbrane. Je vlastne úplne jedno, či bol dvadsaťročný útočník republikán alebo demokrat.
Mohol to byť ktokoľvek, kto si začal myslieť, že ak nezdvihne zbraň, tak „jeho“ USA zaniknú. Rôznych konšpiračných teórií, ktoré o tom hovoria na oboch stranách politického spektra, sú desiatky.
Okolnosti, pri ktorých došlo k atentátu, spustili záplavu konšpiračných teórií. Na jednej strane tu máme šialených ľavičiarov tvrdiacich, že celá streľba bola zinscenovaná práve preto, aby z nej Trump politicky ťažil. Na druhej strane, niektorí fanúšikovia Trumpa pokladajú zrejmé zlyhanie ochranky za dôkaz sprisahania s cieľom Trumpa odstrániť.
Možno trochu prekvapivo atentát na politické útoky voči demokratom na rozdiel od iných vplyvných republikánov zatiaľ nevyužil samotný Trump. Po atentáte opakovane vyzval, rovnako ako Biden, na jednotu. Vo svojom prvom vyjadrení na sociálnej sieti Trump zdôraznil, že „o strelcovi, ktorý je teraz mŕtvy, nie je v tejto chvíli nič známe“. Do volieb je však ešte ďaleko a spolu s opadnutím emócií sa bude meniť aj stratégia kampaňových tímov.
„Ja verím, že mu to vydrží minimálne do dôležitého prejavu na republikánskom zjazde tento štvrtok, kde azda prednesie štátnický, kultivovaný a civilný príhovor, ktorý bude mierený na zjednocovanie spoločnosti. Až opadnú emócie a kampane sa vrátia do ,normálnejšieho‘ módu, bohužiaľ sa obávam, že obe kampane budú opäť viac konfrontačné. Na druhej strane si myslím, že oba tímy sa budú snažiť mierniť rétoriku pri útokoch – koniec koncov, obom kandidátom, ako sme sa mohli presvedčiť, ide do istej miery o život,“ myslí si amerikanista.
Analytici od prejavu očakávajú, že bude viac sústredený na samotnú osobu Donalda Trumpa, že sám seba bude prezentovať ako správneho kandidáta. Nebude sa toľko sústrediť na démonizáciu protivníka.
O tom, že zo strany Trumpa ide iba o hru s voličom, však svedčia aj vyjadrenia iných vplyvných republikánov, ktoré sú v ostrom rozpore s líniou ich hlavného lídra.
„Táto rétorika (demokratov a médií) viedla priamo k pokusu o atentát na prezidenta Trumpa,“ uviedol senátor J. D. Vance, ktorého si Trump vybral za svojho viceprezidenta, na sociálnej sieti X.
Today is not just some isolated incident.
— J.D. Vance (@JDVance1) July 14, 2024
The central premise of the Biden campaign is that President Donald Trump is an authoritarian fascist who must be stopped at all costs.
That rhetoric led directly to President Trump's attempted assassination.
„MÉDIAM: JE TO VAŠA CHYBA. Démonizovali nás, nazývali nás nacistami a posledných desať rokov proti nám podnecovali násilie. Robia to každý deň a včera dosiahli to, čo chceli, atentát na prezidenta Trumpa a zavraždenie jedného z jeho priaznivcov,“ napísala kongresmanka Marjorie Taylorová Greeneová.
Vytĺkanie politických bodov z takejto udalosti však nie je iba špecialita Trumpovho tábora. Demokrati po streľbe na kongresmanku Gabby Giffordsovú z roku 2011 tvrdili, že za atentát môže kampaň republikánov.
Ak sa guľka, ktorá minula Trumpovu hlavu, stane v skutočnosti predzvesťou novej americkej jednoty, bude to neočakávane pozitívny výsledok celej tragédie. Na druhom konci spektra je však opakovanie udalostí po roku 1963, kedy bol zavraždený John Kennedy.
Bol to začiatok takmer dvoch desaťročí násilností, teroristických útokov a politických vrážd. Zastrelený bol líder hnutia za práva Afroameričanov Martin Luther King aj senátor a favorit na získanie demokratickej nominácie na prezidenta Robert Kennedy, brat prezidenta Johna Kennedyho.
Chaos vyvrcholil v auguste 1968 na straníckom zjazde Demokratickej strany v Chicagu. V uliciach vypukli nepokoje a rozsiahle bitky medzi políciou a protestujúcimi proti vietnamskej vojne.
Veľký obrat prišiel až po atentáte na prezidenta Ronalda Reagana v roku 1981. Republikánska ikona unikla smrti iba o vlások a táto udalosť sa výrazne podpísala pod zmenu prístupu k jeho prezidentovaniu a odklonu od populizmu. USA nakoniec vyviedol z temného obdobia a stal sa miláčikom národa. Až v roku 1984 mohol Ronald Reagan optimisticky vyhlásiť „ráno v Amerike“.
Očakávať podobnú zmenu prístupu u Trumpa však podľa amerikanistu nie je na mieste.
„Rovnako ako Reagan aj Trump verí, že bol jeho život ušetrený božím zásahom, a že to ešte ďalej ospravedlňuje jeho politicko-spoločenskú misiu. Reagan sa podľa všetkých blízkych spolupracovníkov po skúsenosti zmenil, na druhej strane on bol blízko klinickej smrti a stratil mnoho krvi. Trumpova skúsenosť nie je taká vážna, ale osobne si myslím, že to najmä prinesie určitý pokoj jeho egu – teraz je v pozícii, ktorú si vždy budoval: mučeník - tribún ľudu,“ hovorí Hornát.
História sa teraz opakuje. Prezidentský kandidát len tesne prežil pokus o atentát. Demokratický nominačný zjazd bude v Chicagu, kde sa chystajú tisíce aktivistov protestovať proti politike prezidenta Bidena, najmä podpore Izraela vo vojne v Gaze.
Podľa známeho amerického historika Timothyho Snydera je v prípade sobotných udalostí v Pensylvánii problémom americká zbraňová a politická kultúra.
„Dvadsaťročný mladý človek ľahko získa zbraň, ktorá je vlastne vojenská. Toto je v Spojených štátoch veľmi hlúpa politika, stojí to desiatky tisíc životov ročne,“ vyhlásil historik vo vysielaní ČT24. Táto politika by sa podľa neho mala zmeniť. Trump sám by podľa neho mal povedať, že verejnosť by nemala mať automatické zbrane a zabíjať oponentov.
Snyder tiež odsúdil Trumpovo správanie pri pokuse o jeho život, ktoré zvečnili masovo šírené fotografie. Podľa Snydera Trump v tej chvíli ohrozoval aj životy iných ľudí.
„Keď takto mávate päsťou, zatiaľ čo tam možno niekde ešte je strelec, (...) tak to oznamuje nasledujúcu vec: Takto privodím smrť ďalších ľudí,“ vyhlásil Snyder. „Ak je tam aktívny strelec, musíte si ľahnúť. On ohrozoval životy svojich osobných ochrancov, tajné služby a všetkých ostatných. Bolo to šialené a nebezpečné,“ myslí si historik.
Donald Trump je známy tým, že podporuje druhý dodatok americkej ústavy o práve občanov na vlastnenie zbraní a odmieta sprísnenie podmienok ich vlastnenia. Teraz sa stal sám terčom, útočník navyše použil zbraň, ktorá sa spája najmä s masovými streľbami, ktoré v USA doslova denne plnia prvé strany médií.
Na prvý pohľad to vyzerá ako ideálna príležitosť na prehodnotenie svojho názoru. Pri pohľade do minulosti to však je veľmi málo pravdepodobné.
„Po všetkých skúsenostiach, ktoré americká spoločnosť má s násilím, keď významná reakcia v obmedzovaní zbraní neprišla, sa domnievam, že ani táto udalosť nepovedie k výrazným - ani symbolickým - zmenám vo vnímaní a aplikácii 2. dodatku,“ dodal Hornát.
Za všetko hovorí rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktorý iba pred týždňom podporil zbraňovú lobby rozhodnutím, že nie je možné zakázať zásobníky, ktoré menia poloautomatickú zbraň na automatickú.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
