NATO vykonalo prieskum naprieč 32 členskými krajinami. Medzi témami, na ktoré sa pýtali, boli vôľa ostať v NATO, podpora pomoci Ukrajine či dôvera správam o vojne od tradičných médií. Na výsledky Slovenska reagovali odborníci z oblastí ukrajinsko-ruských vzťahov a informačnej bezpečnosti.
Obyvatelia členských krajín vnímajú ich pôsobenie v NATO prevažne pozitívne a nechceli by odísť. Väčšina taktiež zastáva názor, že by ich štát mal naďalej poskytovať pomoc Ukrajine. Vyplýva to z výskumu NATO, na ktorom sa zúčastnilo vyše 30-tisíc respondentov zo všetkých členských krajín.
Podobné názory zastávajú aj ľudia zo Slovenska. Dve tretiny z nich chce, aby naša krajina ostala v NATO. Pri otázke o podpore pre Ukrajinu sa respondenti rozdelili do dvoch približne rovnakých názorových táborov.
Najväčší pokles však výsledky prieskumu zaznamenali pri otázke o dôvere v tradičné médiá pri správach o rusko-ukrajinskej vojne. Na Slovensku im neverí viac ako polovica ľudí.
Podľa výsledkov prieskumu 65 percent Slovákov chce, aby naša krajina ostala v NATO a 23 percent zastáva názor, že by sme z aliancie mali vystúpiť.
„Išlo by najmä o podkopanie bezpečnostných a obranných garancií a vystavenie danej krajiny bezprecedentnému tlaku z vonkajšieho priestoru,“ vysvetlil možné vystúpenie z aliancie analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíčkek.
Krajiny ako Slovensko, Maďarsko či Česko by sa totiž podľa neho nedokázali ubrániť bez pomoci.
„NATO je mnohonásobne vojensky, finančne i ekonomicky silnejšie než Rusko. Pre jednotlivé štáty to však neplatí,“ dodal Havlíček.
Prieskum ukázal, že názory Slovákov v otázke pomoci pre Ukrajinu sú približne vyrovnané. Schvaľuje ju 49 percent a 44 percent je proti nej.
Podľa analytika je podpora Ukrajiny členskými krajinami NATO „v našom životnom bezpečnostnom záujme“. A to platí obzvlášť pre Slovensko, ktoré s ňou susedí.
Každá krajina si sama určuje mieru dotácií, ktorú Ukrajine môže a chce poskytnúť. Delí sa na oblasti humanitárnej pomoci, vojenskej pomoci alebo finančných investícií. „Pre Ukrajinu je teraz obzvlášť zásadná otázka vojenskej a bezpečnostnej pomoci,“ upozornil Havlíček.
Ak by sa naša krajina rozhodla túto pomoc ukončiť, nič by sa však v podstate nestalo. Krajiny ako Slovensko či Maďarsko prispievajú do celkovej podpory Ukrajiny od NATO totiž minimálne a v niektorých oblastiach vôbec.
Zastavenie by teda malo zanedbateľné následky. Omnoho väčší vplyv by mala hypotetická situácia, v ktorej by dotovanie zastavili Spojené štáty či Nemecko.
„Pomoc každého štátu je však pre Ukrajinu symbolicky dôležitá, o to viac z pohľadu susedných krajín, ktoré sú významné z hľadiska cezhraničných vzťahov a dodávok vybavenia a materiálu cez svoje územie,“ dodal analytik.
Pokles dôvery v tradičné médiá a ich reportovanie situácie na Ukrajine zaznamenalo nielen Slovensko, ale aj celé NATO. Verí im iba 36 percent Slovákov, 56 percent vyjadrilo svoju nedôveru.
Tento trend sledujeme už niekoľko rokov.
„Nie je to nevyhnutne dôkazom neobjektívnosti mainstreamových médií,“ uviedol odborník na informačnú bezpečnosť Tomáš Kriššák.
Reflektuje to podľa neho mieru dlhodobej kritiky zo strany mienkotvorných osôb a politikov.
Médiá často odhaľujú korupčné škandály a iné problematické javy, ktoré tieto osoby vykresľujú negatívne.
Takéto reportáže či články sú nimi následne kritizované a „prispievajú k prehlbujúcej sa nedôvere verejnosti“.
„Je kľúčové, aby sa v spoločnosti rozvíjala kultúra odolnosti voči dezinformáciám, kritický skepticizmus a mediálna gramotnosť,“ upozornil Kriššák.
Slováci sú totiž náchylní na manipuláciu informácií, konšpiračné teórie a dezinformácie.
„Keď ľudia nedôverujú tradičným médiám, častejšie hľadajú informácie v alternatívnych zdrojoch, ktoré môžu byť menej spoľahlivé a šíriť konšpiračné teórie,“ vysvetlil Kriššák.
Pozrite si reportáž Televíznych novín o samite NATO vo Washingtone:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
