Ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách vo Francúzsku pred centristickou koalíciou prezidenta Emmanuela Macrona a krajne pravicovou stranou Národné združenie (RN). Žiadna skupina však v parlamente nezískala absolútnu väčšinu. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov druhého kola hlasovania.
Výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) zasiahli najvýraznejšie do politického diania vo Francúzsku. Po takmer troch desaťročiach sa v krajine totiž uskutočnili predčasné parlamentné voľby. Predtým sa naposledy konali v roku 1997.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron 9. júna 2024, keď boli známe len predbežné výsledky francúzskych eurovolieb, vyhlásil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie (dolnú komoru parlamentu), a zároveň oznámil termín predčasných parlamentných volieb – prvé kolo na 30. júna a druhé na 7. júla. Reagoval tým na zdrvujúcu porážku svojej centristickej strany, ktorú v eurovoľbách porazilo krajne pravicové Národné združenie (RN).
Krátko po Macronovom vyhlásení vznikol približne v polovici júna ľavicový blok Nový ľudový front (NFP). Ten sa sformoval ako hlavná sila v predčasných voľbách proti Národnému združeniu.
Zástupcovia ľavicových strán vo Francúzsku sa dohodli aj na spoločnom volebnom programe a na kandidátoch v predčasných parlamentných voľbách v 577 volebných obvodoch. Nový ľudový front vytvorili Socialistická strana (PS), Francúzska komunistická strana (PCF), Európa Ekológia – Zelení (EELV) a krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI). Vznik Nového ľudového frontu ocenil aj bývalý francúzsky prezident a niekdajší predseda PS Francois Hollande.
Program Nového ľudového frontu zahŕňa napríklad pakt o kúpnej sile, indexáciu platov a dôchodkov v závislosti od inflácie, zrušenie webového portálu Parcoursup, ktorý mal slúžiť pre absolventov stredných škôl i pre začínajúcich vysokoškolákov na výber vysokoškolských odborov. V programe je aj zavedenie „študentského príjmu“.
V prvom kole predčasných volieb, ktoré sa konalo 30. júna, obsadil Nový ľudový front druhé miesto so ziskom takmer 28 percent. Prvé kolo volieb vyhralo Národné združenie so ziskom 33,13 percenta. Tretí skončil centristický blok prezidenta Macrona Spolu (ENS), ktorý podporilo 20,4 percenta voličov.
Prvé kolo volieb sprevádzala takmer rekordná účasť – svoje právo totiž využilo 66,71 percent voličov. Išlo o najvyššiu účasť od prvého kola parlamentných volieb v roku 1978, s výnimkou volieb v roku 1986.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
