Frontové udalosti prvej svetovej vojny zasiahli od decembra 1914 do konca apríla 1915 aj územie dnešného Slovenska.
Vojna, ktorá mala ukončiť všetky vojny - tak sa nazeralo na najväčší ozbrojený konflikt na začiatku 20. storočia. Skončenie bojov v prvej svetovej vojne (1914-1918) si svet pripomína 11. novembra ako Medzinárodný deň veteránov.
Prímerie medzi krajinami Dohody a Nemeckom bolo podpísané v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku Compiegne vo Francúzsku 11. novembra 1918. Udalosť sa v Európe oslavuje ako Deň prímeria, v Kanade ako Deň pamiatky a v USA od roku 1954 ako Deň veteránov.
Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Ako zámienka poslúžil atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve.
V prvom globálnom konflikte proti sebe štáty Dohody (na začiatku vojny: Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, časom sa pridali Taliansko, USA, Japonsko) a Ústredné veľmoci (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, pridali sa Osmanská ríša a ďalšie).
Rozhodujúcim bojiskom bol západný front
Bojovalo sa na troch frontoch - južnom, východnom a západnom. Boje na západnom fronte začali bleskovým útokom Nemecka proti Francúzsku. Nemci chceli na základe Schliefenovho plánu poraziť Francúzov do šiestich týždňov - prešli cez Belgicko až k rieke Marna, kde sa však francúzskej armáde podarilo ich zdržať. Na pomoc Francúzom prišla britská armáda.
Západný front sa tak od samého začiatku vojny stal rozhodujúcim bojiskom. Po bitke na rieke Marne sa front zastavil a obe strany sa márne pokúšali o prielom. Nemecký útok na západe sa premenil na zákopovú vojnu.
Dôsledky prvej svetovej vojny
Veľká vojna výrazne zmenila najmä tvár Európy, ktorá stratila dominantnú pozíciu. Británia prišla o pozíciu ekonomického lídra a z USA sa stala najväčšia vojenská sila sveta. Priamym dôsledkom vojny bol aj nástup socializmu ako jednej z hlavných ideológií.
Koniec vojny znamenal zánik monarchií, napríklad Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše, Nemeckého cisárstva i cárskeho Ruska, naopak vznikli nové štáty ako Československo, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, neskôr Juhoslávia.
Tvrdé mierové podmienky, ktoré postihli porazené krajiny, predovšetkým Nemecko boli zárodkom pre budúce snahy o odplatu. Rovnako však neboli uspokojené zahraničnopolitické predstavy niektorých víťazných krajín ako Talianska a Japonska.
Najmä mladá generácia niesla ťažko návrat do civilného života, ktorý vo väčšine Európy sťažovali opakované hospodárske krízy.
Dôsledky vojny sa však preniesli aj do života žien, ktoré nemuseli priamo nasadzovať životy na fronte ako muži. V priebehu vojny však boli plne zapojené do hospodárskeho života svojich krajín, kde museli nahradzovať chýbajúcu pracovnú silu mužov odvedených do vojny. Ženy obsluhujúce stroje v továrňach sa stali samozrejmosťou. Vo viacerých krajinách sa im podarilo získať volebné právo.
Slováci v prvej svetovej vojne
Bitiek prvej svetovej vojny sa v rámci rakúsko-uhorskej armády či československých légií zúčastnili aj Slováci. Bojovali na viacerých frontoch, či už v Rusku, Taliansku, alebo Francúzku.
Frontové udalosti prvej svetovej vojny zasiahli od decembra 1914 do konca apríla 1915 aj územie dnešného Slovenska. Dôsledkom toho bolo zničených niekoľko desiatok obcí v Šariši a Zemplíne a niekoľko desiatok tisíc padlých rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády.
Celkovo bolo do rakúsko-uhorskej armády mobilizovaných asi 400 - 450 000 Slovákov. Z nich asi 69 700 zahynulo a 61 660 bolo zmrzačených.
Prvá svetová vojna zmenila osud
Slovákov. Kým pred jej vypuknutím nevideli svoju budúcnosť inde než v
rámci Uhorska, najväčší dovtedajší globálny konflikt všetko zmenil a
slovenskému národu dal historickú šancu v novom štáte.
Rozhodujúci pre vznik Československa bol vojenský príspevok k víťazstvu spojencov. Veľkú úlohu pritom zohral Milan Rastislav Štefánik, ktorý bol dôstojníkom francúzskej armády. Slúžil od začiatku vojny ako bojový letec, ktorý na srbskom fronte zhadzoval letáky. Tie mali primäť Čechov a Slovákov, aby prešli na druhú stranu.
Už na začiatku vojny na jeseň 1914 sa začali v zahraničí formovať samostatné vojenské jednotky z českých a slovenských krajanov ako rota Nazdar vo Francúzsku a česká družina v Rusku.
Štefánik formoval légie nielen vo Francúzsku, ale aj v Rusku. Hoci bolo v Rusku dosť zajatých Čechov a Slovákov, cárska vláda nechcela ani počuť o vytváraní nejakých zborov z nich. To sa zmenilo až po páde cára a vytvorení dočasnej vlády. Česi a Slováci sa potom veľmi rýchlo identifikovali s myšlienkou nového štátu a prestali byť lojálni k monarchii.
Najväčším prínosom československých légií bolo obsadenie transsibírskej magistály, čím pripravili Nemecko o veľké množstvo strategického a vojenského zisku po porážke Ruska v roku 1917.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
