Od ukončenia prvej svetovej vojny je to už 106 rokov. Na udalosti z roku 1918 spomínali vo viacerých slovenských regiónoch.
Najväčší vojnový cintorín z prvej svetovej vojny v Bratislave. Pochovaných je tu takmer 9 000 vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej armády.
„Tu leží 8 662 bezmenných vojakov, pretože iba o 11 vieme, ako sa volali,“ uviedol Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu Bratislava.
„Cintorín sa nachádza len niekoľko desiatok metrov od niekdajšej frontovej línie, to znamená, že vojaci, ktorí tu zahynuli, boli exhumovaní, zozbieraní na bojisku a prenesení na toto pietne miesto,“ dodal Martin Drobňák, predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy.
Obnovu tohto cintorína Klub vojenskej histórie Beskydy v spolupráci s obcou realizoval v rokoch 2010 až 2018. Za osem rokov ho zmenili na nepoznanie.
„Rozhodli sme sa ísť formou obnovy takou, ktorá rešpektovala pôvodnú architektúru tohto pietneho miesta,“ uviedol Drobňák.
Štrnásť rokov dodržiavajú tradíciu a jedenásteho novembra sa tu stretávajú. Položia vence a pomodlia sa.
Vo Veľkrope neďaleko Stropkova každoročne dodržiavajú aj tradíciu začiatku pietnej spomienky. I v pondelok (11. 11.) ponad tento cintorín o 11.11 h preletel vojenský vrtuľník.
„Tento čas nie je náhodný. Odzrkadľuje prijatie prímeria na záver prvej svetovej vojny v roku 1918,“ opísal Drobňák.
Koniec prvej svetovej vojny si pripomenuli aj na najstráženejšom cintoríne v Trenčíne, kde je pochovaných aj 17 tureckých vojakov.
„Bol tu lazaret a väčšina tých, ktorí tu dnes ležia, zomreli na choroby a zranenia. Je tu 771 hrobov,“ uviedol generálporučík Peter Vojtek.
Pred šiestimi rokmi by ste ich však hľadali márne. „Dalo by sa povedať, že tu bol prales, ktorý jednoducho zakrýval tie posvätné miesta pre tých, ktorí tu boli pochovaní, ale najmä pre pozostalých,“ povedal Ján Skyba, predseda Klubu vojenských veteránov Trenčín.
Na počesť všetkých padlých je navyše dnešný deň Dňom vojnových veteránov a ich symbolom je kvet červeného maku.
Dovtedy najkrvavejší, štyri roky trvajúci konflikt v dejinách ľudstva ukončilo prímerie, ktoré bolo podpísané 11. novembra 1918 v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku neďaleko severofrancúzskeho mesta Compiégne.
V tento deň, presne o 11.11 h zaznela posledná salva a umĺkli zbrane na bojiskách prvej svetovej vojny. Od tohto historického okamihu uplynulo 106 rokov.
Rokovania o mieri sa vo vagóne pri Compiégne začali už 8. novembra. Nakoniec bolo prímerie medzi Nemeckom a dohodovými štátmi (Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, neskôr sa pripojilo Taliansko a Spojené štáty) podpísané nasledujúci deň.
V Nemecku vyvolal text dokumentu veľké pobúrenie, pretože podľa bodu 231 bolo zodpovedné za škody a utrpenie vyvolané jeho agresiou. Prišlo o časti svojho územia a muselo zaplatiť značné reparácie, výška ktorých bola stanovená na 132 miliárd zlatých mariek.
Koniec prvej svetovej vojny znamenal zánik Rakúsko-Uhorska, Nemeckého cisárstva, Osmanskej ríše i cárskeho Ruska a, naopak, vznik nových štátov medzi nimi Československa, Maďarska či Rakúska.
Straty na ľudských životoch, ktoré si vojna vyžiadala, nemali dovtedy v dejinách ľudstva obdobu. Zo 65 miliónov vojakov mobilizovaných všetkými bojujúcimi štátmi zahynulo osem miliónov a ďalších 21 miliónov bolo zranených alebo doživotne zmrzačených. Z územia dnešnej SR mobilizovali do rakúsko-uhorskej armády približne 400 000 vojakov, z ktorých sa takmer 70 000 domov už nikdy nevrátilo.
Symbolom veteránov sa stal kvet červeného maku. Tieto kvety totiž pokrývali hroby padlých vojakov na západnom fronte. Symbol má pôvod v básni In Flanders Fields (Na poliach Flámska), ktorú v máji roku 1915 napísal kanadský lekár John McCrae slúžiaci neďaleko belgického mesta Ypres.
Napriek tomu, že bol vojenským chirurgom, nevedel sa zmieriť s útrapami zranených vojakov a svoju bolesť tíšil písaním básní.
Tradícia osláv konca prvej svetovej vojny sa začala rodiť už pri prvom výročí podpísania prímeria, 11. novembra 1919, kedy si tento deň pripomínali vo Washingtone, v Londýne, Paríži i v ďalších mestách.
Americký prezident Woodrow Wilson vyhlásil v tomto roku 11. november za Deň prímeria. Oficiálnym sviatkom sa stal v roku 1926 a v roku 1954 premenoval Kongres Deň prímeria na Deň veteránov.
Koniec I. svetovej vojny si pripomenuli aj svetoví lídri:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
