Kríza v regióne sa začala po rozpade Líbye. Zatiaľ čo sa zdá, že odchodom francúzskych vojakov zo Sahelu dochádza ku komplexnej premene regiónu, realita na mieste je o niečo zložitejšia.
Pozvoľný odchod Francúzska zo západnej Afriky je hotová vec. Úplne nahradiť francúzsky vplyv však bude ťažké, najmä kvôli ekonomickým väzbám. Na základe rozhovorov so svojimi africkými kolegami to tvrdí afrikanista Jan Záhořík z filozofickej fakulty Západočeskej univerzity v Plzni.
Jednou z posledných veľkých bášt Francúzska v západnej Afrike bol donedávna Senegal. Po marcových voľbách sa však do prezidentského úradu dostal Bassirou Diomane Faye pričom jedným z bodov jeho programu bola opakovane vyjadrovaná potreba vysporiadať sa s dedičstvom francúzskeho vplyvu v Senegale, ktorý je práve tu zrejme najsilnejší z celej západnej Afriky, píše Záhořík pre iDNES.cz.
Zatiaľ čo v Senegale sa o odchode Francúzov len hovorí, v Mali, Burkine Faso a Nigeri došlo v posledných rokoch k prevratom, ktoré boli zároveň vedené snahou ukončiť dominanciu Francúzska v týchto krajinách.
Jedna vec je odchod Francúzov, druhá vec je francúzsky vplyv, ktorý nemožno len tak nahradiť. Hlavnou prekážkou je pritom závislosť na západoafrickom franku, mene naviazanej na euro a používa ju až 8 západoafrických krajín.
„Všetky tie ekonomické väzby nemožno len tak ľahko prerušiť, ako by si niekto mohol myslieť,“ uviedol expert na Sahel z Lagosu, ktorý si podľa afrikanistu prial zostať v anonymite.
Potom vynáša hlavný tromf. „A aká je voči tomu alternatíva v štátoch, kde sú slabé inštitúcie, korupcia a násilie.“
V posledných rokoch sa hovorí o vzostupe Ruska, ktoré s Francúzskom zvádza súboj o vplyv práve v regióne západoafrického Sahelu. Významnú úlohu pritom zohrávajú aj proruské propagandistické videá, ktoré na sociálnych sieťach oslovujú najmä mládež.
Platí to pre tradičné frankofónne krajiny, ako je Niger, Mali Burkina Faso, ale aj Čad alebo spomínaný Senegal,
Videá zobrazujú západné krajiny ako pôvodcov všetkého zla zodpovedných za všetky príkoria, ktoré miestne obyvateľstvo zažíva.
Najmä v anglofónnych krajinách, predovšetkým v Nigérii, ktorá je sídlom západoafrického hospodárskeho spoločenstva ECOWAS, preto rastie nervozita.
Po poslednom prevrate v Nigeri v júli 2023 zaviedol ECOWAS sankcie na Niger. Následne tri krajiny – Niger, Mali a Burkina Faso – spoločenstvo opustili. To vytvorilo rozkol medzi najsilnejšou africkou ekonomikou Nigérií a frankofónnymi krajinami Sahelu.
Nedávne vojenské prevraty sú súčasťou širšieho trendu, ktorý môžeme dať do súvislosti s „meniacim sa svetovým poriadkom“. Dominancia Západu na globálnom Juhu, v ktorom všeobecne klesá a je podľa Záhoříka nahradzovaná inými mocnosťami, najmä (ale nielen) Čínou.
„Francúzi tu ovládajú ťažobný priemysel, udržovali si pri moci diktátorov a toto by sa malo jednoducho skončiť,“ hovorí ďalší nemenovaný novinár z Nigeru, ktorý študoval v niekdajšom Československu.
Väčšina predstaviteľov frankofónnych krajín však študovala vo Francúzsku, kde podľa afrikanistu nasiakli socializmom, a to môže byť jedným z faktorov inklinácie k Rusku, ktoré sa prezentuje ako bojovník proti západnému neoimperializmu a tiež ako pokračovateľ niekdajšieho Sovietskeho zväzu, ktorý sa tváril ako „ochranca“ všetkých socialistických krajín.
Naopak napríklad v Nigérii vidí prítomnosť Ruska v západnej Afrike inou optikou. „Nastane jedine destabilizácia celého regiónu a jeho obeťami budeme my, Afričania,“ hovorí Záhoříkov známy z jedného nigérijskéých think-tankov.
„Rusko nemá Afrike čo ponúknuť okrem zbraní a dezinformácií, nemôže nikdy nahradiť dedičstvo obchodných zväzkov s Francúzskom. A už vôbec sa tu Rusko neangažuje preto, že by mu na Afrike nejako záležalo. Je to v podstate pokračovanie studenej vojny, ktorá bola Afrika aj obeťou,“ uzatvára.
Ďalší kolega, profesor strategických štúdií z univerzity v Lagose, dodáva, že Afrika sa musí predovšetkým industrializovať a zbavenie sa francúzskeho vplyvu a jeho nahradenie vplyvom ruským neznamená, že to automaticky prinesie prosperitu. „Skôr sa obávam, že nie,“ dodáva.
V atmosfére meniaceho sa svetového poriadku sa v Afrike v posledných dvadsiatich rokoch objavili nové veľmoci. Po Číne, ktorá výmenou za investície do infraštruktúry získava kontrakty na ťažbu zásadných surovín, sa o slovo hlásia aj Turecko, India a do istej miery aj Rusko (predovšetkým vojensky). A mnoho ďalších, napríklad Brazília, Saudská Arábia, Katar, Spojené arabské emiráty.
Západná Afrika a najmä oblasť Sahelu bola silne zasiahnutá pádom Muammara Kaddáfího v Líbyi. Mnoho ľudí obviňuje Západ, že k následnému chaosu, ktorý viedol k mnohým krízam v regióne, tento pád významne prispel.
Svojím spôsobom tak môžeme podľa afrikanistu vidieť aj vojenské prevraty v Nigeri, Mali a Burkine Faso ako do istej miery výsledok rozpadu Líbye.
Zatiaľ čo sa zdá, že odchodom francúzskych vojakov zo Sahelu dochádza ku komplexnej premene regiónu, realita na mieste je o niečo zložitejšia.
Úplne nahradiť francúzsky vplyv bude ťažké, najmä ak zostane zachovaná existencia západoafrického franku ako derivátu eura. Plány na novú menu, ktorá by sa mala volať eko, sú zatiaľ len na papieri a spomína sa rok 2027.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok o evakuácii francúzskych občanov z prevratom zmietaného Nigeru.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
