Rusko je pripravené použiť jadrové zbrane v prípade ohrozenia svojej štátnosti, zvrchovanosti či nezávislosti. Uviedol to v stredu šéf Kremľa Vladimir Putin. Vyjadril tiež presvedčenie, že USA sa zdržia konania, ktoré by podľa neho mohlo jadrový konflikt spustiť.
Ruský prezident okrem toho v reakcii na rozšírenie NATO o Švédsko a predtým Fínsko oznámil presune časti ruskej armády bližšie k hraniciam Severoatlantickej aliancie.
„Z vojensko-technickej stránky sme, samozrejme, pripravení,“ povedal Putin pre ruské médiá. USA si podľa jeho slov uvedomujú, že nasadenie amerických vojakov na ruskom území či na Ukrajine by Rusko považovalo za intervenciu.
„Preto si nemyslím, že všetko k tomu smeruje (k jadrovej konfrontácii); sme však na to pripravení,“ povedal.
Putin pripomenul, že prípadné použitie jadrových zbraní je špecifikované v jadrovej doktríne Kremľa spolu s okolnosťami, za akých ich Rusko môže použiť.
Konečné rozhodnutie o ich možnom nasadení je v kompetencii ruského prezidenta, píše Reuters s tým, že Rusko a USA vlastnia viac než 90 percent jadrových zbraní vo svete.
Vojna na Ukrajine spustila najvážnejšiu krízu vo vzťahoch Ruska so Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962 a Putin už opakovane varoval, že Západ v prípade vyslania vojakov do boja na Ukrajinu riskuje jadrovú vojnu, pripomína Reuters.
Vladimír Putin oznámil, že Rusko rozmiestni svojich vojakov so zbraňami bližšie k hraniciam s NATO. Vyhlásil to potom, čo Severoatlantická aliancia prijala do svojich radov Švédsko. Podľa Putina zamieri jeho vojaci k Fínsku. „Nemali sme tam vojakov, ale teraz tam budú,“ povedal.
Krok o presune ruskej armády bližšie k hraniciam NATO oznámil ruský prezident Vladimír Putin v rozhovore pre agentúru Ria Novosti.
Vstup oboch krajín do NATO označil za nezmyselný. „Prečo to urobili? Podľa môjho názoru to bolo čisto na základe politických úvah,“ zhodnotil.
„Úprimne povedané, nechápem. Z hľadiska zaistenia vlastných národných záujmov je to úplne nezmyselný krok,“ dodal. Podľa neho toto rozhodnutie „z bezpečnostného hľadiska situáciu rozhodne nezlepšuje“.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg je ale iného názoru. „Po viac ako 200 rokoch neangažovanosti teraz Švédsko požíva ochranu poskytovanú podľa článku 5, čo je konečná záruka slobody a bezpečnosti spojencov,“ zdôraznil vo vyhlásení na oficiálnych stránkach Severoatlantickej aliancie.
„Švédsko so sebou prináša schopné ozbrojené sily a prvotriedny obranný priemysel. Vstupom Švédska je NATO silnejšie, Švédsko bezpečnejšie a celá Aliancia bezpečnejšia,“ zhodnotil ďalej. Krajina sa k Severoatlantickej aliancii pripojila ako 32. člen. Tridsaťjeden členom sa v roku 2023 stalo práve Fínsko.
Pozrite si reportáž z Televíznych novín z 29. 2. 2024. Ruský prezident varoval Západ:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
