Nemeckí vedci objavili na dne Baltského mora možno najstaršiu megastavbu v Európe. Nachádza sa v hĺbke 21 metrov, je takmer kilometer dlhá, približne meter vysoká a vznikla počas doby kamennej, keď ešte miesto nebolo pod vodou.
Archeológovia a antropológovia sa domnievajú, že val mohol ľuďom pomôcť pri love sobov.
Podobných stavieb sa už našlo viac, ale nikdy nie v Európe. Slávne sú napríklad obdobné pasce na gazely v dnešnom Jordánsku. V Európe je to unikát, ktorý do značnej miery narúša doterajšie predstavy o tom, ako tunajší lovci a zberači žili.
Stavba leží na dne Meklenburského zálivu asi desať kilometrov severozápadne od mesta Rerik. Skladá sa z 1 400 menších kameňov a 300 väčších kameňov približne vo veľkosti menšieho auta. Vedci odhadujú hmotnosť stavby na 142 ton. Hmotnosť väčšiny kameňov je pritom výrazne nižšia ako sto kilogramov.
Val našli ešte v roku 2021 počas študentskej exkurzie na výskumnej lodi pomocou sonarového systému.
Vedci predpokladajú, že stavba vznikla pred viac ako 10-tisíc rokmi a vtedajší ľudia ju využívali na efektívnejší lov zvierat, ktoré zahnali medzi val a bažiny. Stavbu zatopilo pred asi 8,5-tisíc rokmi.
#ArchaeologicalSensation now in @PNASNews: Ancient stonewall found by researchers under the lead of Jacob Geersen from @Ostseeforschung at Baltic Sea bottom is possibly the oldes human made #megastructure in Europe built more than 10,000 years ago: https://t.co/c37YfgBCPz pic.twitter.com/QjqhrxJffe
— Leibniz_IOW (@Ostseeforschung) February 13, 2024
Profesor Jacob Geersen a jeho študenti vtedy vytvorili pomocou sonaru detailné snímky dna Baltského mora. Keď ich analyzovali, veľmi rýchlo si na nich všimli niečo nápadné a zvláštne, čo vôbec nevyzeralo ako výsledok niektorého známeho geologického procesu.
„Nemysleli sme si, že by to mohlo mať geologický pôvodu, ale tým sa naše znalosti končili,“ uviedol pre odborný časopis Geersen, ktorý pracuje ako morský geológ v Leibnizovom inštitúte pre výskum Baltského mora.
Geersen sa preto spojil s archeológmi a ďalšími expertmi na iné odbory, aby záhadu vyriešil. V článku publikovanom v Proceedings of the National Academy of Sciences tvrdí, že stavba bola vytvorená človekom a bola postavená, aby ľuďom pomohla pri love sobov na konci poslednej doby ľadovej.
Val sa ťahal pozdĺž okraja pravekého jazera alebo močiara a postupom času ho pohltila stúpajúca hladina mora. Vďaka tomu zostal zakonzervovaný, ľudia by ho inak určite rozobrali a kamene použili na inú stavbu.
Múr tvoria kamene umiestnené tesne pri sebe a línia vedie kolmo na smer, kadiaľ postupoval ľadovec. Vedci preto mohli vylúčiť, že by išlo o dielo prírody.
Val má podľa analýzy najmenej 8500 rokov. Práve niekedy vtedy sa táto oblasť totiž ešte nachádzala nad vodou. S pomocou rádiokarbónové datovania z úlomkov dreva, ktoré tím našiel v neďalekých sedimentoch, však vedci našli náznaky, že by mohla byť stavba ešte výrazne staršia.
Mohla vzniknúť asi pred desiatimi tisíckami rokov, teda na konci poslednej doby ľadovej. Val nie je dostatočne vysoký na to, aby ho nedokázala preskočiť zver, preto sa môže zdať teória o soboch ako zvláštna, no podľa vedcov treba hľadať v zaužívanom správaní týchto zvierat.
Soby sa totiž pri pohybe v prírode riadia a orientujú podľa prirodzených a dobre viditeľných prvkov v krajine, ako sú korytá potokov alebo hrebene kopcov.
„Lovci využili prirodzené správanie zvierat a vytvorili si vlastný podobný líniový prvok,“ uviedla pre Science podmorská archeologička Ashley Lemkeová. Podľa tejto vedkyne aj autorov štúdie teda vôbec nejde o prekážku, ale vlastne o prvú cestu v dejinách ľudstva.. Na jej konci čakali lovci, ktorí zo zálohy soby zabili.
Že išlo konkrétne o soby vedci predpokladajú na základe nepriamych dôkazov. Vie sa totiž, že na konci doby ľadovej tadiaľto tieto veľkí cicavce každoročne migrovali medzi svojimi letnými a zimnými pastvinami.
Bádateľ je presvedčený, že našiel potopené lietadlo priekopníčky lietania Amelie Earhartovej. Viac sa dozviete z príspevku v priloženom videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
