Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v utorok oznámil odloženie svojich misií Artemis 2 a Artemis 3. Cieľom programu Artemis je prvýkrát od ukončenia programu Apollo vrátiť ľudí na Mesiac. Posledná misia Apollo sa uskutočnila v roku 1972.
Harmonogram programu Artemis sa zmenil tak, že misia Artemis 2 je teraz posunutá na september 2025 a Artemis 3 sa uskutoční v septembri 2026.
Riaditeľ NASA Bill Nelson uviedol, že najvyššou prioritou NASA je bezpečnosť, preto chce tímom zapojených do misií Artemis poskytnúť "viac času na zvládnutie výziev s prvovývojom, prevádzkou a integráciou".
V rámci programu Artemis naplánovala NASA sériu misií so zvyšujúcou sa náročnosťou, ktorých cieľom je návrat ľudí na Mesiac a vybudovanie trvalej stanice. Zámerom súčasne je vyvinúť a otestovať technológie pre prípadnú cestu na Mars.
Prvá z týchto misií, Artemis 1, uskutočnila v roku 2022 let sondy bez posádky okolo Mesiaca.
Misia Artemis 2 bola pôvodne naplánovaná na november tohto roku a v rámci nej chcela NASA do vesmíru vyslať štvorčlennú posádku, ktorá má Mesiac obletieť, no ešte na ňom nepristane.
Počas misie Artemis 3 - naplánovanej pôvodne na december 2025 - úrad NASA plánuje návrat ľudí na Mesiac - prvý od roku 1972; tentoraz však astronauti majú pristáť na južnom póle Mesiaca, kde sa dá ťažiť ľad.
Voda z neho je okrem podpory prežitia pozemšťanov priamo na povrchu Mesiaca využiteľná aj ako základ pre raketové palivo na vesmírne lety.
Lunárnemu modulu Peregrine sa po kritickej strate pohonných látok nepodarí pristáť na Mesiaci. Spoločnosť Astrobotic Technology, ktorá ho prevádzkuje, v utorok priznala, že modul "nemá šancu na mäkké pristátie". Odhaduje, že mu zostáva palivo na približne 40 hodín letu, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Nová raketa Vulcan Centaur od spoločnosti United Launch Alliance (ULA) odštartovala v pondelok ráno na svoj prvý let z rampy SLC-41 floridského kozmodrómu CCSFS (Cape Canaveral Space Force Station). Modul Peregrine, ktorý bol pripevnený k rakete, sa od nej neskôr úspešne oddelil.
Po niekoľkých hodinách začala spoločnosť Astrobotic zaznamenávať technické problémy vrátane neschopnosti otočiť solárne panely umiestnené na module smerom k Slnku a udržiavať jeho palubnú batériu nabitú. Dôvodom bola porucha pohonného systému, ktorá poškodila aj vonkajšiu časť modulu.
Inžinierom sa nakoniec vďaka improvizácii podarilo nasmerovať modul správnym smerom, spoločnosť však neskôr oznámila, že príčinou poruchy pohonu bola zrejme "kritická strata pohonnej látky".
V utorok napokon spoločnosť priznala, že Peregrine "nemá žiadnu šancu na mäkké pristátie" na Mesiaci a odhadla, že v nádrži zostáva palivo na najbližších 40 hodín. Kozmickú loď však podľa vyhlásenia plánuje prevádzkovať až do vyčerpania pohonných látok.
Peregrine Mission One je súčasťou programu amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) na dopravu vedeckých nákladov na povrch Mesiaca. Vyhlásili ho v roku 2018.
Modul na palube nesie dve desiatky vedeckých prístrojov vrátane šiestich malých vozidiel na prieskum povrchu Mesiaca. Okrem toho vezie aj vzorky DNA a spopolnené pozostatky 69 osôb.
Doteraz sa mäkké pristátie na Mesiaci podarilo iba štyrom vesmírnym agentúram: Sovietsky zväz bol prvý v roku 1966, po ňom nasledovali Spojené štáty. USA sú stále jedinou krajinou, ktorá na Mesiac vyslala ľudí.
Čínska misia za posledných desať rokov úspešne pristála trikrát a Indii sa to podarilo na druhý pokus v minulom roku. Súkromné misie Izraela a Japonska, ako aj nedávny pokus ruskej vesmírnej agentúry, boli neúspešné.
Ďalší pokus prebehne pod záštitou americkej súkromnej spoločnosti Intuitive Machines, ktorá vo februári odštartuje vesmírnu misiu s cieľom pristáť na južnom póle Mesiaca.
V priloženom videu si môžete pozrieť príspevok o prvom lete k Mesiacu s vianočným posolstvom.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
