Keď na Islande v roku 2010 vybuchla sopka Eyjafjallajökull, sopečný popol unášaný vzdušnými prúdmi vo veľkej časti Európy na niekoľko dní ochromil leteckú dopravu.
Geofyzik a seizmológ Aleš Špičák z Akadémie vied Českej republiky pre portál TN.cz vysvetlil, ako to bude s leteckou dopravou po utorkovej (19. 12.) erupcii sopky na polostrove Reykjanes na juhozápade Islandu.
Odborník ubezpečuje, že v tomto prípade scenár spred 13 rokov nehrozí.
„Každá sopečná oblasť má inú tektonickú stavbu, ktorá potom ovplyvňuje to, akým spôsobom bude erupcia vyzerať. V prípade sopky Eyjafjallajökull išlo o takú klasickú sopku, ako si ju ľudia väčšinou predstavujú. Teda vysoký kopec, na ktorého vrchole sa v kráteri odohráva sopečná aktivita,“ vysvetlil.
„Navyše, na vrchole toho kopca je stály ľadovec. A v momente, keď sa láva dostala do kontaktu s ľadom, teplotný šok trhal tú lávu na veľmi drobné úlomky, na prach, ktorý potom vietor zaniesol nad Európu,“ dodal Špičák.
Erupcia neďaleko mesta Grindavík je však v mnohých ohľadoch odlišná. „Prebieha v plochej oblasti s nízkou nadmorskou výškou pozdĺž niekoľko kilometrov dlhej trhliny. Nešlo o žiadny výbuch, ale je to výron lávy z tej trhliny do strán. Nie je tam ani žiadny kontakt so snehom, ľadom alebo napríklad s jazerom, kde by mohol vzniknúť teplotný šok spôsobujúci vznik množstva sopečného popola,“ zhrnul základné rozdiely odborník.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo