Rozsiahly útok palestínskych radikálov podľa médií ukazuje nielen na zlyhanie spravodajských služieb, ale aj na zlyhanie muža, ktorý takmer nepretržite posledných viac ako desať rokov stojí na čele Izraela.
Premiér Benjamin Netanjahu podľa komentárov v izraelskej i zahraničnej tlači svojou politikou posilňoval teroristov z hnutia Hamas a pomohol vytvoriť podmienky pre ich prekvapivú víkendovú ofenzívu.
„Netanjahu nesie zodpovednosť za túto vojnu Izraela s Gazou,“ napísal už v sobotu v redakčnom komentári denník Haarec. Premiér podľa autorov vedome viedol Izrael ku konfliktu, keď po minuloročných voľbách zostavil "vládu anexie a vyvlastňovania", čo je zrejme odkaz na rozširovanie židovských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu.
Haarec tiež kritizuje Netanjahua za "ignorovanie práv Palestínčanov" a usudzuje, že národné záujmy nikdy nebudú prioritou pre politika obžalovaného v troch korupčných kauzách.
Komentár denníka The Times of Israel zasa kritizuje Netanjahua za snahu prehlbovať priepasť medzi Pásmom Gazy kontrolovaným Hamasom a umiernenejšou palestínskou samosprávou Západného brehu na čele s Mahmúdom Abbásom.
„V snahe podkopať Abbása bol Hamas povýšený z obyčajnej teroristickej skupiny na organizáciu, s ktorou Izrael nepriamo vyjednával prostredníctvom Egypta,“ uvádza sobotný text.
Podobné argumenty sa objavujú aj v zahraničnej tlači. „Netanjahu neustále posilňoval Hamas na úkor palestínskej samosprávy a (strany) Fatahu Mahmúda Abbása,“ uviedol francúzsky denník Le Monde.
V článku cituje izraelského novinára a autora premiérovho životopisu Anšela Pfeffera, podľa ktorého sa Netanjahu snažil hrozbu v Gaze ignorovať a nikdy nepredložil plán pre budúcnosť enklávy vystavenej izraelskej blokáde.
„Celá Netanjahuova stratégia voči Palestínčanom sa teraz javí ako zlyhanie," píše v denníku Financial Times komentátor Gideon Rachman.
Dlhoročný premiér podľa neho veril, že Izrael dokáže žiť s občasnými raketovými útokmi Hamasu aj s medzinárodnou kritikou blokády Gazy, zatiaľ čo bude dojednávať normalizáciu vzťahov s arabskými krajinami, čím Palestínčanov pripraví o vonkajšiu podporu.
„Izraelský vodca odmietal argument, že Izrael nebude na Blízkom východe prijatý, kým sa neuzmieri s Palestínčanmi,“ pokračuje Rachman. Podobne ako ďalší komentátori poukazuje na zvýšený dôraz izraelskej vlády na dianie na Západnom brehu, kam boli presunuté vojenské oddiely. „Premiérov pracovný predpoklad, že hrozba Hamasu bola pod kontrolou, teraz vyzerá ako falošný pocit istoty,“ uviedol.
Podľa denníka The New York Times (NYT) v Izraeli silnela predstava, že Hamas nemal záujem o rozsiahlejší útok a môže dokonca byť užitočný pri marginalizovaní palestínskej samosprávy a tým pádom aj debát o vytvorení palestínskeho štátu. „Skutočnosť, že umožňujeme vzostup najextrémnejších palestínskych prvkov, bola prehliadaná,“ povedal izraelský politológ Šlomo Avineri.
Podľa Rachmana môže v Izraeli nasledovať podobný vývoj ako v USA po 11. septembri 2001, ktoré vyústilo v dlhú "vojnu proti teroru". Jeden z komentátorov poľskej Gazety Wyborcza zase špekuluje, že najhoršie ešte len príde a že kompromitácia premiéra Netanjahua povedie k posilneniu krajných politických síl.
„V budúcich voľbách fašisti v Izraeli nebudú už treťou, ale určite druhou stranou. To pre Hamas bude politický úspech, za ktorý stojí zniesť izraelskú odvetu. A obyvateľov Gazy, ktorí túto krvavú cenu zaplatia, sa na názor nikto nepýta,“ dodal.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
