Medzinárodný tím vedcov predpovedá, že vznik nového superkontinentu s názvom Pangea Proxima môže viesť k vyhynutiu ľudstva. O štúdii, ktorú publikovali v odbornom časopise Nature, píše portál earth.com.
Vedci z Veľkej Británie, USA a Švajčiarska vykonali vôbec prvé počítačové simulácie klímy, ktorá môže prevládať na tomto superkontinente, a prišli so šokujúcim zistením.
Pre ľudstvo nastanú mimoriadne ťažké podmienky pre život. Tektonické procesy budú mať totiž za následok veľmi časté sopečné erupcie, ktoré uvoľnia gigantické množstvo oxidu uhličitého do atmosféry. Zem sa následne extrémne oteplí.
Tento hypotetický superkontinent by mohol vzniknúť približne o 250 miliónov rokov v dôsledku kolízie Ameriky s Afrikou a Euráziou po uzavretí Atlantického oceánu.
Hot climatic conditions during the formation of the next supercontinent in around 250 million years may surpass the physiological limitations of mammals, according to a study published in @NatureGeosci. https://t.co/N2SCKRyTL8 pic.twitter.com/j0ysLZYYK6
— Nature Portfolio (@NaturePortfolio) September 25, 2023
Podľa Alexandra Farnswortha z Bristolskej univerzity, hlavného autora analýzy, bude v budúcnosti Pangea Proxima taká horúca, že sa tam nebude dať žiť. Úrovne oxidu uhličitého môžu byť až dvakrát vyššie ako tie, ktoré máme teraz.
Slnko bude vtedy tiež vyžarovať asi o 2,5 % viac žiarenia a superkontinent sa bude nachádzať najmä v horúcich a vlhkých oblastiach.
Veľká časť planéty zažije teploty v rozmedzí od +40 do +70 °C. V takýchto podmienkam zrejme ľudstvo neprežije. Cicavce, vrátane človeka, síce v minulosti prežili vďaka svojej schopnosti prispôsobiť sa extrémnym poveternostným podmienkam, no ľudia a iné živočíchy sa vedia oveľa lepšie prispôsobiť nízkym teplotám ako extrémnym horúčavám.
Hoci zmena klímy spôsobená človekom bude pravdepodobne v niektorých regiónoch príčinou tepelného stresu a úmrtnosti, nový výskum naznačuje, že planéta by mala zostať prevažne obývateľná, kým sa nevytvorí superkontinent.
Ak sa však vytvorí Pangea Proxima, simulácie ukazujú, že iba 8 až 16 % pôdy Zeme bude vhodná pre prežitie cicavcov.
The Earth from the time of Pangea to Pangea Proxima
— Joaquim Campa (@JoaquimCampa) January 30, 2021
240 million years ago to 250 million years in the future#geography pic.twitter.com/KLUZ7oSUA7
Pangea (gr. všetka krajina) je názov historicky posledného superkontinentu na planéte Zem. Bola obklopená zo všetkých strán oceánom (Panthalassa). Pangea existovala približne od karbónu po začiatok jury – teda v období pred asi 300 až 180 miliónmi rokov.
Pangea mala tvar písmena C. Záliv, ktorý do nej vnikal z východu je označovaný ako Paleotethys (tiež Tethys). V oblasti rovníka existovalo vlhké ekvatoriálne pásmo s rozsiahlymi dažďovými lesmi.
V dôsledku veľkosti Pangey nedochádzalo na rozsiahlych oblastiach okolo obratníkov vo vnútrozemí k zrážkam a preto bolo na týchto miestach podnebie extrémne suché. Vznikali rozsiahle púšte, väčšie ako tie ktoré sú známe z dnešného povrchu.
Vo vrchnom karbóne bolo podnebie podobné tomu aké poznáme dnes. V južnej Austrálii, Antarktíde, južnej Indii a na Madagaskare bola ľadová pokrývka, pretože sa nachádzali okolo južného pólu.
Významne sa pohybovala výška morskej hladiny, v obdobiach záplav okrajov kontinentov vznikali mangrovové a dažďové lesy, z ktorých sa zachovali rozsiahle súvrstvia uhlia. V triase sa diverzita života kvôli nepriaznivému podnebiu znížila.
Zem v takom zlom stave ešte nebola. Vyhynutie hrozí miliónom druhom. Pozrite si archívny príspevok.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
