Je menší a pre človeka menej jedovatý, než náš domáci druh. V úle však môže spôsobiť absolútnu skazu.
Európske štáty bojujú s inváziou sršňa ázijského, pričom jeho zvýšený výskyt aktuálne pozorujú v Nemecku, kam prišiel z juhu Francúzska.
Pokiaľ by dorazil k nám, môže to byť pre včelárov veľký problém. Hmyz totiž dokáže denne zožrať stovky včiel. Obrana proti nemu je naviac zložitá.
Podľa vedúceho nemeckého Ústavu pre včelárstvo vo Veitshöchheime Stefana Berga pritom bolo to, kedy prenikne cez hranice, len otázkou času.
„Ázijského sršňa Vespa velutina zaznamenali v južnom Francúzsku prvýkrát v roku 2004. Jediná kráľovná sa do krajiny pravdepodobne dostala s keramikou z Číny. Odtiaľ sa potom sršeň rozšíril do Talianska, Belgicka, Švajčiarska a do Veľkej Británie,“ uviedol odborník pre Bayerischer Rundfunk.
Kým u nás tvorí včela medonosná približne päť percent potravy sršňa obyčajného, v prípade druhu Vespa velutina je to však až 85 percent.
Sršeň ázijský číha okolo úľa a včely pred vletením do neho pri vstupe odchytáva. „Na rozdiel od nášho pôvodného sršňa je schopný zostať vo vzduchu ako vrtuľník,“ vysvetlila členka Drážďanského zväzu včelárov Marion Loeper pre Tag 24.
Pre človeka je však nebezpečenstvo, čo sa týka jedu, menšie. „Sila jedu ázijských sršňov je výrazne menšia, než u nášho domáceho druhu,“ dodala Loeper.
Sršeň ázijský je aktívny len cez deň. Zabrániť jeho šíreniu je náročné. V prírode má totiž len málo nepriateľov. Najefektívnejšie je preto zničiť jeho hniezda. Tie však často bývajú vysoko v korunách stromov.
Pozrite si archívnu reportáž o sršňovi zabijakovi:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
