Zmiznutie ponorky Titan v Atlantickom oceáne a pátranie po jej posádke sledoval s veľkým napätím celý svet.
Možný scenár toho, čo sa v hlbinách oceánu odohralo, priblížil cez výpočty španielsky inžinier a odborník na ponorky José Luis Martín.
Pre denník Nius uviedol, že posádka si podľa neho uvedomovala, čo sa deje.
Od chvíle, keď sa Titan pokazil, stratil stabilitu, uplynulo 48 až 71 sekúnd.
Počas tohto času stroj prudko klesal ku dnu a pasažierom muselo byť jasné, že sa blíži ich smrť. Sled udalostí bol podľa Martína nasledujúci:
Ponorka Titan začala s ponorom vo vodách severného Atlantiku o ôsmej ráno. Nasledujúcich 105 minút pomaly klesala k vraku Titaniku.
Posádka celý čas počúvala obľúbenú hudbu, ktorú si vopred zvolila. Zostupuje v úplnej tme, aby sa šetrila batéria.
Začínajú problémy. Komunikácia medzi Titanom a loďou Polar Prince sa prerušila. Dochádza k výpadku prúdu a ponorka je bez pohonu.
„Bez pohonu sa v dôsledku hmotnosti cestujúcich a kapitána (asi 400 kilogramov), ktorí boli sústredení v prednej časti, dekompenzovala pozdĺžna stabilita," vysvetlil Martín.
Plavidlo bolo v tej chvíli v hĺbke asi 1 700 metrov.
Šlo o začiatok konca. Akonáhle stroj stratil pozdĺžnu stabilitu, prevrátil sa do vertikálnej polohy a začal rýchlo klesať ku dnu.
Posádka v tej chvíli nemala žiadny priestor pre manévrovanie. Bezpečnostné a riadiace prvky boli poškodené a kapitán nebol schopný použiť núdzovú páku.
Nasledujúce momenty si možno predstaviť len ťažko. Podľa Martína po prevážení cestujúci padali v úplnej tme jeden na druhého.
„Muselo to byť ako v horore. Všetci si boli vedomí toho, že sa blíži ich koniec. To bola určite najhoršia časť, pretože potom sa to už všetko odohralo veľmi rýchlo,“ objasnil.
Ponorka takto klesala zhruba 800 až 900 metrov a bola vystavená náhlemu zvýšeniu tlaku. Namiesto postupného navyšovania jeho hodnota narástla počas niekoľkých sekúnd na obrovskú úroveň.
„Vo vnútri Titanu došlo k okamžitému stlačeniu trupu, čo malo za následok stratu objemu o približne 70 až 80 percent. Pri svojom ďalšom klesaní bol Titan stále ťažší a ťažší,“ uviedol Martín.
Implózia nastala v hĺbke medzi 2,5 a 2,7 kilometra. „Bolo to rýchle, ako prasknutia balónika. Smrť bola okamžitá,“ uzavrel Martín.
Ten dospel k týmto údajom tak, že zobral do úvahy hmotnosť ponorky, zrýchlenie, rýchlosť klesania, koeficient trenia a ďalšie hodnoty.
Posádka sa k vraku Titaniku vypravila 18. júna. Zomrela ešte v ten deň, hoci pátranie po nej pokračovalo aj dva dni neskôr.
Na konci júna vyzdvihli trosky Titanu z dna Atlantiku. Predpokladá sa, že vo vnútri boli aj ľudské ostatky, to však musí preukázať forenzná analýza.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
