Minister kultúry Marek Maďarič sa však voči Zemanovej kritike Dubčeka ohradil.
Český prezident Miloš Zeman v utorok vo svojom prejave na slávnostnom stretnutí pri príležitosti osláv 100. výročia vzniku Československej republiky na Pražskom hrade tvrdo kritizoval ministrov, ktorí v roku 1948 svojou demisiou umožnili komunistický puč, a označil ich za "blbých", uviedol český spravodajský server Novinky.cz.
"Potentoval sa od hrôzy"
Zeman podľa správy tiež kritizoval Alexandra Dubčeka, ktorý podľa neho v roku 1968 patril k tým, ktorí sa "potentovali hrôzou". Zeman slová o "blbých" ministroch použil v prejave v pasáži, ktorou pripomínal "ťažké chvíle", ktoré národ zažil.
"Uvedomte si, že sa stále hovorí o komunistickom puči, ale keby nebolo niekoľkých blbých ministrov, ktorí podali demisiu, potom by nebolo možné, aby sa Klement Gottwald odvolával na ústavnosť tohto komunistického puču," uviedol.
"Rozprávajme sa niekedy o našich vlastných chybách. Rozprávajme sa o tom, či nebola v roku 1948 možná finlandizácia vtedajšieho Československa," dodal Zeman a zožal za svoje slová potlesk vyvolaný slovenským premiérom Robertom Ficom, ktorý sa na slávnosti zúčastnil ako hosť, píšu Novinky.cz.
Maďarič na strane Dubčeka
Minister kultúry Marek Maďarič sa však voči Zemanovej kritike Dubčeka ohradil. "Alexandra Dubčeka si vážime predovšetkým za to, že umožnil obrodný, demokratizačný proces začiatkom šesťdesiatych rokov v Československu, ktorý vyvrcholil tzv. Pražskou jarou," zdôraznil vo svojom vyhlásení Maďarič.
Pozitívnu úlohu Dubček podľa jeho slov zohral aj v ponovembrovom vývoji po roku 1989 a celý svoj život podporoval a spoluvytváral priateľské vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi.
"O žiadnom politikovi si nerobíme ilúzie a aj tá najväčšia osobnosť mala svoje slabiny a slabé chvíle, ale považujem za mimoriadne nevhodné a nezdvorilé práve takéto momenty zdôrazniť v slávnostnej chvíli a to dokonca ešte aj expresívnym spôsobom," doplnil Maďarič.
Finlandizáciu odporúčal aj Ukrajine
Novinky.cz dodali, že Zeman tzv. finlandizáciu odporúčal v roku 2014 aj Ukrajine a zožal za to kritiku. Termín označuje komplikovaný vývoj vzťahu povojnového Fínska k Sovietskemu zväzu.
V záujme zachovania svojej zvrchovanosti vtedy Fínsko riadilo svoju zahraničnú politiku s ohľadom na stanoviská susednej komunistickej mocnosti. Finlandizácia sa odvtedy chápe ako dobrovoľné uznanie mocenskej sféry vplyvu silného suseda.
"Rozprávajme sa o tom, prečo v tom roku 1968 sa našiel jediný statočný človek, ktorému som preto udelil štátne vyznamenanie, a tým bol František Kriegel. A prečo sa všetci ostatní poondeli od hrôzy," dodal Zeman s tým, že "mu zakázali vulgarizmy".
Ľuďom nepomohol
V jasnej narážke na Alexandra Dubčeka neskôr dodal, že to týmto ľuďom ani nijako nepomohlo.
"Najskôr dostali tieto idoly funkciu predsedu federálneho zhromaždenia, potom už len klesli na veľvyslanca v Turecku, a potom už ani to nie," povedal český prezident a poukázal na zásadu z prvých rokov normalizácie, ktorá podľa neho voľne povedané znela, že "si musím udržať funkciu, pretože inak by tam prišla ešte väčšia sviňa, ako som ja".
Táto zásada podľa Zemana demoralizovala spoločnosť a to, čo Čechom a Slovákom dalo opäť nádej, bola novembrová revolúcia.
Hranice, ktoré sa neprekračujú
Na Zemanovu kritiku Dubčeka reagoval aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.
"Pán prezident Zeman je známy svojimi bonmotmi. Toto, bohužiaľ, nebol bonmot, ale nenáležitý výrok. Do pozornosti českému prezidentovi preto dávam osvedčený latinský výrok, ktorý by mal platiť medzi takými blízkymi krajinami, akými sú Česko a Slovensko: Est modus in rebus, sunt certi denique fines. Sú určité spôsoby a hranice, ktoré sa neprekračujú...," uviedol Korčok.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
