Spôsob jej prežitia a rozmnožovania otočili proti nej. Z tejto huby spravili zbytočne hrozbu

Cordyceps sinensis ako prísada do jedla aj ako liek
Cordyceps sinensis ako prísada do jedla aj ako liek Zdroj: shutterstock.com/LI CHAOSHU

Cordyceps. Mnohí sme o nej netušili až do chvíle, keď ju preslávil seriál, kde sa stala príčinou svetovej apokalypsy. Pravdou je, že ide o parazitickú hubu a zo svojej obete urobí niečo ako zombie. Pre človeka však hrozbou v žiadnom prípade nie je.

Prvé zmienky o tejto hube nájdeme v listinách starých sedemtisíc rokov. Používala sa v staročínskych medicínskych receptúrach a tiež ako prísada do jedla. Bola a dodnes je vyhľadávaná z mnohých dôvodov.

Cordyceps objavili v Tibete pastieri jakov. Zistili, že po spásaní tráv na istom mieste boli zvieratá silnejšie a tiež reprodukčne výkonnejšie. Pastieri vyskúšali cordyceps aj na sebe a objavili jej účinky - prílev energie a sily.

Do povedomia širšej verejnosti sa huba dostala na konci 20. storočia, keď na čínskych národných hrách prepísalo svetové rekordy hneď niekoľko atlétov. Ich tréner Ma Junren tvrdil, že za ich úspechom stojí tonikum Cordyceps sinensis a korytnačia krv.

Najznámejšie sú najmä dva poddruhy huby, ktoré sa využívajú v tradičnej čínskej medicíne

Cordyceps sinensis rastie hlavne vo vysokých nadmorských výškach v Tibete a v niektorých čínskych provinciách. Zriedkavo sa vyskytuje aj v Indii, Nepále a Bhutáne. Ide o vzácnu kombináciu húsenice a huby.

Na jeseň infikuje larvy iba jedného druhu nočného motýľa, kde sa potom rozvíja počas celej zimy. Larvu v podstate požiera zvnútra. Živí sa jej útrobami a aj živinami. Na jar, keď je huba dostatočne rozvinutá a larva mŕtva, začne klíčiť cez ústnu dutinu húsenice a vytvorí dlhé, štíhle plodnice. Keď je dielo dokonané, huba praskne, uvoľní spóry, ktoré opäť infikujú larvy a kolobeh sa rozbieha odznova.

Cordyceps sinensis
Cordyceps sinensis Zdroj: shutterstock.com/PattyPhoto

​Sinensis sa len sťažka dá vyvinúť v laboratórnych podmienkach. Honba za jej zberom spôsobila, že sa ocitla na zozname ohrozených druhov. V súčasnosti sa v Číne vydávajú povolenia na zber a prístup do regiónov, kde huba rastie. Preto je jej cena obrovská a pre bežného človeka nedostupná. Kilogram stojí cca 20-tisíc dolárov, čo z nej robí najdrahšiu hubu na svete.

Cordyceps Militaris je v USA známa ako Caterpillar Killer. Parazituje na viacerých druhoch hmyzu a vyskytuje sa napr. v Severnej Amerike. Nájdeme ju v močiaroch alebo v horách. Na rozdiel od druhu sinensis sa dá omnoho ľahšie pestovať v laboratórnych podmienkach, a to bez použitia hmyzu. 

Zaujímavým faktom je, že cordyceps militaris obsahuje až 90-násobné množstvo cordycepínu oproti druhu sinensis. Štúdia na túto tému bola uverejnená v Journal of Agricultural and Food Chemistry v roku 2008. Preto sa militaris považuje za dostupnú funkčnú hubu a podľa vedcov by sa mohla využívať ako liek.

Pestovanie Cordycepsu militaris v laboratórnych podmienkach
Pestovanie Cordycepsu militaris v laboratórnych podmienkach Zdroj: shutterstock.com/Pentium5

Zombie huba

Skutočných zombíkov robí zo svojich obetí Ophiocordyceps unilateralis. Napáda najmä mravce a niektoré druhy článkonožcov. Postupne prevezmú kontrolu nad myslením a motorikou svojho hostiteľa.

Mravec opúšťa svoju kolóniu a pod taktovkou cordycepsu hľadá miesto s vlhkejšou mikroklímou. Po nájdení ideálneho miesta na rozvoj huby vo svojom tele mravec vylezie na steblo trávy, aby sa dostal k bližšie teplu a svetlu.

Zahryzne sa do rastliny, odkiaľ živočích čerpá živiny a čaká na svoju smrť. Takto si huba zabezpečí tie najlepšie podmienky pre svoj vývin a reprodukciu. Niekoľko dní po smrti mravca huba vyrastie z jeho hlavy a po dozretí uvoľní svoje spóry, ktoré sa uchytia na ďalších obetiach.

​„Našťastie pre ľudstvo, aj keď infekcie ovládajúce myseľ, sú skvelou predlohou pre televízny scenár, nie je potrebné začať s prípravou na súdny deň,“ hovorí Scott Roberts, odborný asistent medicíny (infekčné choroby) na lekárskej fakulte Univerzity v Yale.

Parazitická huba rastúca na mravcovi
Parazitická huba rastúca na mravcovi Zdroj: shutterstock.com/Kateryna Kon

Cordyceps nie je pre každého a existujú výnimky

Čo robí cordyceps s ľudským mozgom? Zombíkov rozhodne nie. Paradoxne, ako svojich hostiteľov zabíja, tak človeka „oživuje“

Je považovaná za účinné nootropikum, čo znamená, že zlepšuje kognitívne funkcie, ako je pamäť a pozornosť. Predchádza tak Parkinsonovej a Alzheimerovej chorobe. Znižuje fyzickú, ale aj duševnú únavu a môže mať antidepresívny účinok.

Treba však dodať, že vplyv cordycepsu na ľudský mozog je ešte stále predmetom vedeckého skúmania. Mnohé tézy je potrebné preskúmať, potvrdiť, pripadne vyvrátiť.

Okrem vplyvu na ľudský mozog zvyšuje produkciu bielych krviniek, čím zvyšuje odolnosť voči chorobám. Obsahuje antioxidanty, ktoré chránia bunky pred poškodením, má protizápalové účinky, používa sa na liečbu bronchitídy a astmy.

Pomáha zlepšovať krvný obeh a tým predchádzať srdcovo-cievnym ochoreniam. Niektoré štúdie uvádzajú, že pomáha znižovať hladinu cukru v krvi a tým podporiť liečbu cukrovky. A ako sme už spomínali, dodáva telu energiu a zlepšuje fyzickú výkonnosť.

Cordyceps má aj svoje vedľajšie účinky. Asi najdôležitejšie je povedať, že by ho nemali užívať ľudia s poruchami krvácania, užívajúci lieky na riedenie krvi, alebo ak máte naplánovanú operáciu. Tiež sa môže vyskytnúť sucho v ústach, nevoľnosť až hnačka. V takom prípade treba cordyceps vysadiť.

Užívať cordyceps nesmú deti, tehotné alebo dojčiace ženy. Na týchto skupinách neboli zatiaľ robené žiadne výskumy.

Prečítajte si tiež:

​Sme naozaj v bezpečí?

Niekoľkotisícročná história používania Cordycepsu v tradičnej čínskej medicíne zaručuje jej bezpečnosť. Na svete je niekoľko miliónov druhov húb a približne stovka z nich predstavuje pre človeka riziko. Pred hubovou infekciou nás chráni naša vlastná telesná teplota. Teploty okolo 37 stupňov Celzia sú pre ne príliš vysoké. Na svoj vývin a rozmnožovanie potrebujú 25 - 30 stupňov. To platí aj pre Cordyceps.

Podľa vedcov by trvalo milióny rokov, kým by sa huby prispôsobili našej telesnej teplote. Vyžadovalo by si to vážnu genetickú evolúciu.

Môžeme však oponovať, že človek vie trpieť hubovou infekciou.

„Jedným z dôvodov, prečo máme kožné huby, je, že sa môžu dostať medzi záhyby kože. Sú to akési vlhké, tmavé miesta, kde sa môžu množiť huby, ktoré sú chladnejšie ako telesná teplota,“ hovorí Shmuel Shoham, odborník na infekčné choroby z lekárskej fakulty Univerzity Johnsa Hopkinsa v rozhovore pre National Geographic

Evolučný proces však môže urýchliť globálne otepľovanie. Shoham hovorí, že existuje obava, že vďaka zvyšujúcim sa teplotám sa huby prispôsobia novým podmienkam a potom budú môcť infikovať aj teplokrvných živočíchov.

A to je ďalší dôvod, prečo sa správať k našej planéte zodpovedne.

Pozrite si našu reportáž o ďalšom vedeckom úspechu, ktorú sme hrali v Televíznych novinách 14.3.:

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Zaujímavosti

Dôležité udalosti