Ruská armáda už viac než rok podniká vzdušné útoky na ukrajinské mestá a dediny, pričom pravidelne sa terčom, či už omylom, alebo zámerne, stávajú aj civilné objekty ako nemocnice či bytovky.
Vojnových zločinov sa dopúšťajú aj pozemné sily – popravy civilistov aj vojnových zajatcov sú takmer na dennom poriadku, píše portál britského denníka The Guardian.
Ukrajinská prokuratúra nečakala na koniec vojny. Aktívne zbiera dôkazy o zverstvách v podstate už od začiatku invázie.
Kyjev registruje stovky prípadov vojnových zločinov a označil viac ako 600 Rusov – mnohých z nich vysokopostavených politických a vojenských predstaviteľov – za podozrivých.
Od tých najvyššie postavených – vrátane ministra obrany Sergeja Šojgua, až po menej známych dôstojníkov, ako je napríklad istý plukovník, o ktorom sa predpokladá, že je zodpovedný za niektoré z najbrutálnejších leteckých útokov na Ukrajinu.
Ukrajinská prokuratúra pri dokumentácii vojnových zločinov často čerpá z výpovedí či už zajatých ruských vojakov, dezertérov, ale aj voľne dostupných informácií na sociálnych sieťach a portáloch ruských úradov.
The 4-metre-wide board detailing the entire Russian military chain of command in Ukraine https://t.co/sUmQPsI01H
— The Guardian (@guardian) March 14, 2023
Pre lepšiu prehľadnosť vznikla na prokuratúre v Charkove štyri metre dlhá a pol druha metra vysoká tabuľa, ktorá obsahuje detailný diagram reťazca velenia ruskej armády na Ukrajine.
Sú na nej mená a fotografie všetkých predstaviteľov ruských síl, ktorí sú podozriví z účasti na vojnových zločinoch. Nechýba na nich ani mozog celej „špeciálnej operácie“ prezident Vladimir Putin v nacistickej uniforme.
Important piece by the @guardian on the Russian commanders responsible for some of the horrible events during Russia's full scale invasion of Ukraine. The report also shows a 4-metre map of Russian military chain of command used by prosecutors. https://t.co/XSJ2HTTz84 pic.twitter.com/NuxJT9ffe9
— Benjamin Strick (@BenDoBrown) March 14, 2023
Fotografovi Guardianu tabuľu prezentoval prokurátor Charkovskej oblasti Oleksandr Filčakov.
Na tabuli nechýba ruský generálplukovník Michail Mizincev, prezývaný Mäsiar z Mariupola - mesta, v ktorom počas ruskej okupácie zahynulo podľa Kyjeva najmenej 22-tisíc ľudí.
Generálplukovníkovi Alexandrovi Žuravlovovi pripisujú Ukrajinci zodpovednosť za útoky v Charkovskej oblasti, pri ktorých bola použitá kazetová munícia (je zakázaná vo väčšine krajín sveta, Rusko dohovor nepodpísalo).
Medzi najznámejšie vojnové zločiny spáchané Ruskom patrí aj útok z konca júna 2022, pri ktorom bolo zasiahnuté nákupné centrum v ukrajinskom Kremenčuku.
Rozkaz mal vydať plukovník Oleg Timošin, ktorý velil jednotkám ruskej Kalužnej oblasti, odkiaľ vzlietlo útočiace lietadlo. Incident si vyžiadal 44 obetí z radov civilistov.
V apríli 2022 obleteli svet zábery masových hrobov v meste Buča v Kyjevskej oblasti. Celkovo sa našlo takmer 500 tiel. Mnohé z týchto obetí má na svedomí motorizovaná brigáda, ktorej velil Azatbek Omurbekov.
Ukrajinci mu dali prezývku „Mäsiar z Buče“. Jeho podriadení okrem popráv čelia obvineniam, že civilistov pred smrťou mučili a znásilňovali.
Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v holandskom Haagu mieni otvoriť dva prípady vojnových zločinov počas invázie Ruska na Ukrajinu a bude žiadať zatykače na niekoľkých ľudí. V pondelok o tom informoval denník The New York Times (NYT).
Ide o prvé vznesené medzinárodné obvinenia po niekoľkých mesiacoch práce špeciálnych vyšetrovacích tímov, uviedol NYT. V obvineniach sa uvádza, že
Rusko zámerne cielilo útoky na civilnú infraštruktúru a unášalo ukrajinské deti aj tínedžerov do ruských prevýchovných táborov. NYT sa odvolal na zdroje, ktoré nemajú poverenie rozprávať na verejnosti.
Hlavný prokurátor ICC Karim Khan musí obvinenia predložiť senátu pre prípravné konanie, ktorý rozhodne o formálnych dôvodoch pre vydanie zatykačov alebo či treba viac dôkazov. Koho plánuje ICC obviniť, nie je jasné.
Na žiadosť NYT o potvrdenie informácií o zatykačoch úrad prokurátora reagoval: "Nediskutujeme verejne o detailoch súvisiacich s prebiehajúcimi vyšetrovaniami."
Niektorí diplomati a odborníci uviedli, že obvinený môže byť aj ruský prezident Vladimir Putin, lebo súd neuznáva imunitu hláv štátov v prípadoch vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti či genocídy.
Pravdepodobnosť súdneho procesu je malá, pretože ICC nemôže pojednávať prípady v neprítomnosti, a je tiež nepravdepodobné, že Rusko vydá na proces svojich vlastných predstaviteľov.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok o masakri v Buči:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
