Ľudia si na mori pred niekoľkými rokmi začali všímať zvláštny spôsob kŕmenia veľrýb. Keď ho vedci skúmali, zistili, že veľmi presne zodpovedá tomu, ako sa v stredoveku zobrazovala bájne monštrum hafgufa, informuje portál Live Science.
Dovtedy neznámu stratégiu kŕmenia veľrýb vedci prvýkrát detailnejšie opísali v roku 2011. V porovnaní s bežnou technikou filtrovania vody sa líšila najmä v tom, že veľryby pri nej iba pasívne vyčkávajú tesne pod hladinou, kým im korisť sama vpláva do papule, ktorú majú doširoka otvorenú v pravom uhle.
Teraz s prekvapením zistili, že takéto správanie vysvetľuje stredovekú legendu o obrovských morských tvoroch.
Terrifying sea monster 'hafgufa' described in medieval Norse manuscripts is actually a whale#sciencehttps://t.co/NE6NKcvz2a
— Pure Science (@Pur3Science) February 28, 2023
Podľa neskorších analýz veľryby pri takomto spôsobe kŕmenia využívajú tendenciu rýb nájsť si úkryt. Tie im tak dobrovoľne takpovediac skáču do žalúdka.
To, že si u veľrýb takéto správanie začali ľudia všímať relatívne nedávno si vedci vysvetľujú tým, že ide o reakciu na meniace sa podmienky v životnom prostredí najväčších morských cicavcov.
Pripúšťajú však, že sa to mohlo diať vždy a všimli si to až teraz vďaka technológiám, ktoré pozorovanie veľrýb uľahčujú a majú tak o ich správaní oveľa viac informácií.
In 2011, scientists recorded a previously unknown feeding strategy in whales: they simply opened their mouths to let fish swim in
— New Scientist (@newscientist) March 1, 2023
Researchers @Flinders think this behaviour could date back 2000 years and explain the myth of Norse sea creatures, hafgufahttps://t.co/qYxfxCcI2O pic.twitter.com/zCHY8inTom
Súvislosť medzi kŕmiacimi sa veľrybami a morskou beštiou hafgufa si medzi prvými uvedomil archeológ John McCarthy, ktorý sa zameriava na hľadanie podmorských artefaktov.
„Prekvapilo ma, že severský opis tohto tvora sa veľmi podobá na správanie, ktoré ukazujú videá s veľrybami. Najskôr som si myslel, že ide o zaujímavú zhodu okolností. Ale akonáhle som sa tým začal vážnejšie zaoberať a diskutovať s kolegami, ktorí sa špecializujú na stredovekú literatúru, uvedomili sme si, že najstaršie mýty vôbec neopisujú morské príšery, ale hovoria vyslovene o druhu veľrýb,“ hovorí McCarthy.
An Aspidochelone is a sea creature so gargantuan that it can be mistaken for an island.
— Adam Pendragon ? ? (@CineLore) July 20, 2021
Seafaring luminaries ranging from Pliny the Elder to Sinbad to Baron Munchausen have had encounters with them.
The Adventures of Baron Munchausen (1988) dir. Terry Gilliam#FairyTaleTuesday pic.twitter.com/QV95VpWpsM
Prvé zmienky o tvorovi s menom hafgufa pochádzajú z 13. storočia. Stal sa súčasťou islandskej mytológie a boj jej súčasťou až do 18. storočia.
Podľa literárnych vedcov ale táto beštia nie je islandský originál a severské rukopisy podľa nich mohli čerpať zo stredovekých beštiárov, v ktorých sa spomína veľmi podobný tvor nazvaný aspidochelone.
Na britskom ostrove Wight objavili vlani v lete pozostatky jedného z najväčších mäsožravých dinosaurov. Viac v príspevku z Televíznych novín:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
