Václav Havel bol prezident troch republík. Mal dve manželky a nikdy nemal deti.
Dramatik, politik a štátnik Václav Havel bol jedným z hlavných predstaviteľov disidentského hnutia v bývalom Československu a tvorcom, hovorcom a signatárom Charty 77.
Bol prezidentom Československej socialistickej republiky (ČSSR), Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a prvým prezidentom samostatnej Českej republiky (ČR). Autor viacerých divadelných hier sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe a v stredu by sa dožil 80 rokov.
Havel pochádzal zo známej podnikateľsko-intelektuálskej rodiny, ktorá bola v 20.-40. rokoch minulého storočia spojená s českým kultúrnym a politickým dianím.
Kvôli svojmu "buržoáznemu" pôvodu mu komunistický režim po ukončení základnej škody nedovolil zvoliť si školu podľa vlastného výberu.
Preto v roku 1951 nastúpil do učebného odboru ako chemický laborant a pražskú Strednú všeobecnovzdelávaciu školu pre pracujúcich vo študoval večerne.
Zmaturoval v roku 1954. Z kádrových dôvodov ho neprijali na vysokú školu humanitného smeru, preto študoval na Ekonomickej fakulte Českého vysokého učenia technického (ČVUT) v Prahe. Pokúsil sa prestúpiť na filmovú fakultu Akadémie múzických umení, bol však odmietnutý a späť na ČVUT ho neprijali.
Zamestnal sa ako javiskový technik, začínal v pražskom Divadle ABC. Od roku 1960 pôsobil v Divadle Na zábradlí v Prahe. V rokoch 1962-66 diaľkovo študoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Štúdium ukončil komentárom k hre Eduard, ten sa neskôr stal základom jeho hry Ztížená možnost soustředění.
Od svojich 20 rokov publikoval štúdie a články v rôznych literárnych a divadelných periodikách. Jeho prvé divadelné texty uviedli v Divadle Na zábradlí, medzi nimi mala zásadné miesto hra Zahradní slavnost (1963). Toto predstavenie sa stalo výraznou súčasťou obrodnej tendencie v československej spoločnosti 60. rokov 20. storočia.
V období Pražskej jari, ktoré vyvrcholilo v auguste roku 1968 vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, sa Havel angažoval nielen ako autor ďalších divadelných hier Vyrozumění (1965) a Ztížená možnost soustředění (1968), ale tiež ako predseda Klubu nezávislých spisovateľov a člen Klubu angažovaných nestraníkov. Od roku 1965 pôsobil v nemarxistickom mesačníku Tvář.
Počas jeho druhého funkčného obdobia narastali medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou rozpory v názoroch na budúce štátoprávne usporiadanie. Havel ako jednoznačný zástanca spoločného federatívneho štátu Čechov a Slovákov v tomto smere uplatňoval svoj politický vplyv.
Voľby na Slovensku a jeho zásadné rozhodnutie
Po parlamentných voľbách v júni 1992 sa rozhodujúce politické sily v spoločnosti už nedokázali zhodnúť na funkčnej podobe federácie.
Havel z funkcie prezidenta ČSFR odstúpil 20. júla 1992 s odôvodnením, že nemôže naďalej plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike, a stiahol sa aj z verejného života.
V čase politického smerovania k samostatnému českému štátu (november 1992) Havel potvrdil záujem o funkciu prezidenta ČR. Poslanecká snemovňa ho 26. januára 1993 zvolila za hlavu štátu samostatnej ČR.
Manželky Olga a Dáša
Manželka Václava Havla Olga, ktorú si zobral v roku 1964 ako Olgu Šplíchalovú, zomrela 27. januára 1996. Koncom toho roka on sám ochorel na nádorovú chorobu pľúc. Oporou v tejto zložitej životnej situácii mu bola jeho priateľka, herečka Dagmar Veškrnová, s ktorou sa oženil krátko po prepustení z nemocnice v januári 1997.
Do funkcie prezidenta ČR zvolili Havla obidve komory českého parlamentu opäť 20. januára 1998. Druhé funkčné obdobie hlavy štátu mu vypršalo 2. februára 2003.
Za literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv mu udelili mnohé medzinárodné ceny, vyznamenania, ocenenia a čestné doktoráty na viacerých univerzitách vo svete.
Poctu mu vzdali USA, keď 23. júla 2003 ako prvý Čech a jeden z mála cudzincov dostal najvyššie štátne vyznamenanie USA - Prezidentskú medailu slobody.
Koncom roka 2003 sa India rozhodla oceniť príspevok Václava Havla k svetovému mieru a presadzovaniu ľudských práv Mierovou cenou Mahátmu Gándhího.
Titul doctor honoris causa mu udelila Vysoká škola múzických umení v Bratislave v roku 2006. O tri roky neskôr sa stal čestným občanom Bratislavy.
Havel zomrel 18. decembra 2011 v Hrádečku u Trutnova. Česká vláda na počesť prvého prezidenta samostatnej republiky odsúhlasila premenovanie letiska v pražskej Ruzyni na Letisko Václava Havla Praha. K premenovaniu letiska došlo na výročie Havlovho narodenia 5. októbra 2012.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo